K Vianociam od Brata Davida

tento rok som priletel do Argentíny skôr než po iné roky, a tak budem sláviť Vianoce uprostred leta. Ako každý rok, tak aj tento som hlboko dojatý známymi adventnými melódiami v našej kláštornej knihe hodín, ale keď zdvihnem od nej oči, vidím pred oknom namiesto zasneženej jedličky marhuľový strom a veru mám čo robiť s mojou dennodennou, takmer zúfalou úlohou – chrániť dozrievajúce ovocie pred kŕdľom papagájov.

Keďže mi chýbajú zvyčajné požitky tohto sviatočného obdobia, musím sa sústrediť na podstatu. Sám som bol prekvapený, keď som si uvedomil niečo, čo nikdy predtým – ako je pre nás dôležité oslavovať spolu s priateľmi, áno, ako blízko k sebe majú komunita a oslava. 

Dokonca aj keď oslavujeme sami, v srdci cítime spojenie s našimi priateľmi. Nik neoslavuje v úplnej izolácii. Len prostredníctvom sláviacej komunity sa stávajú stôl i oltár posvätnými. Odkedy sa mi to takto vyjasnilo, komunita sa tento rok stala kľúčovým slovom na pochopenie oslavy týchto sviatkov.

Nič nie je v našich časoch potrebnejšie ako prinavrátiť stratený zmysel pre komunitu vo všetkých sférach. Len keď sa zjednotíme ako komunita, dokážeme vyriešiť pred nami ležiace veľké výzvy: preľudnenie, enviromentálne ničenie, klimatická zmena, sociálne rozdiely, korupcia....Ale ako môžeme ako jedinci začať hľadať komunitu? Presne tak, že budeme spolu sláviť. 

A preto na vás tak nalieham, priatelia moji, keď sedíme za slávnostným stolom, nesme v srdci všetky citlivé témy – migrantov, obete vojny, hladné deti – a možno sa dokonca odvážme ich nahlas pripomenúť. Hovoriť o nich uprostred osláv si vyžaduje veľkú citlivosť a nemusí to vždy padnúť vhod; vyžaduje si to dobré posúdenie danej situácie. Ale kedykoľvek je to možné, opýtajme sa jeden druhého, čo môžeme my osobne urobiť na premostenie nejakej priepasti v sociálnom systéme. Pokiaľ to nebudeme ochotní urobiť, ako sa môže splniť prísľub Vianoc – „Pokoj na Zemi?“

Matka s dieťaťom tvoria archetyp komunity a slúžia ako jej model. Mama nazerá na všetko, čo je zlé v jej dieťati – ako na ešte-nie-dobré. Všetci by sme si mali osvojiť schopnosť dívať sa na svet očami matky. Potom – bez zľahčovania hrôz sveta – budeme schopní sa tvorivo vysporiadať s ešte-nie-dobrým. Možno aj tie papagáje, združujúce sa v kŕdli, nás môžu naučiť niečo o komunite. Možno sa môžeme učiť aj od včiel a od mravcov, bez toho, aby sme zabudli, čo je dobré na individuálnej slobode.

Je to pre mňa všetko tak súrne, že riskujem, že budem vyzerať ako posadnutý touto myšlienkou. Prosím, prepáčte mi to. Koniec koncov, je to radostné posolstvo - o radosti slávenia života – nie povrchne, ale ozajstne, a to znamená v komunite. Vy všetci, ktorým posielam túto správu, patríte do komunity môjho srdca. Prajem Vám radosť v každom novom dni roku 2023 a ešte dlho potom. 

Váš brat David

Obrázok 2 tu:

Súbory na stiahnutie