Keď sa náš svet rozpadá

Nepokoj a vnútorný chaos si nás všetkých nájdu. Požiadavky na službu, napätie vo vnútri komunity, utkvelé myšlienky, ku ktorým som vždy náchylný, nie zriedkavý odchod milovaných priateľov z komunity a neustály pohyb ľudí v mojom živote ma občas nechali v emocionálnom chaose, lapajúceho po dychu, snažiaceho sa zaspať a premýšľajúceho, ako znova upokojiť svoju dušu.

Mal som malý recept, ktorý mi to pomohol zvládať. Kedykoľvek sa chaos zvýšil, sadol som do auta a šiel som štyri hodiny na našu rodinnú farmu hneď za hranicou v (susednej) provincii Saskatchewan. Moja rodina stále žila v dome, v ktorom som vyrastal a mohol som jesť pri tom istom stole, pri ktorom som jedával ako dieťa, spať v tej istej posteli, v ktorej som spával ako chlapec a chodiť rovnako po zemi, po ktorej som chodieval, keď som vyrastal. Zvyčajne to netrvalo dlho a pocit domova urobil svoje. Potreboval som len jedlo alebo prenocovanie a chaos a trápenie srdca ustúpili; znova som nadobudol rovnováhu. Príchod domov nevyliečil bolesť srdca, ale poskytol srdcu potrebnú opateru. Byť doma – to vždy nejako fungovalo.

Dnes ma ten istý druh emocionálneho chaosu a bolesti srdca môže občas znepokojiť a doviesť do neistoty – kto som, aké rozhodnutia som v živote urobil, komu a čomu mám dôverovať. Už však nemôžem ísť autom do domova svojho detstva a oporu, ktorú mi kedysi poskytoval príchod domov, si potrebujem nájsť novými spôsobmi. Nie je vždy jasné, kde to nájsť, dokonca ani uprostred dobrej komunity, stále podporujúcej rodiny, milujúcich priateľov a úžasnej práce. Počas nepokojnej noci môže byť domov nepolapiteľný. To, čo človek potrebuje, aby upevnil svoje srdce, nie je ľahko dostupné. Keď sa raz z domu odíde, niekedy je ťažké nájsť cestu späť.

Čo teda teraz robím, keď potrebujem ísť domov a poopraviť svoje korene, aby som sa ustálil? Niekedy je odpoveďou dôverný priateľ, niekedy je to telefonát príbuznému, niekedy je to rodina, ktorá sa mi stala rodinou, niekedy je to priestor modlitby alebo miesto v prírode, niekedy je to ponorenie sa do práce. A niekedy to vôbec neviem nájsť a musím žiť s chaosom, kým neprehrmí ako zlá búrka.

V priebehu rokov som zistil, že jedna zvláštna kniha ma môže priviesť domov rovnakým spôsobom, ako to kedysi dokázala jazda do Saskatchewanu. Rôzni ľudia nachádzajú domov na rôznych miestach. Jedna z kníh, ktorá mi to takmer bez problémov robí, je kniha Dejiny duše od Terézie z Lisieux. Niet divu, je to príbeh návratu, príbeh Terezkinho vlastného úsilia získať späť to, čo jej kedysi dával jej dom, domov, rodina. Ale ústupová cesta sama o sebe nie je to, čo tejto knihe dáva takú zvláštnu silu (knihu vrelo odporúčam každému, koho bolí srdce spôsobom, že znepokojuje dušu). Mnohé autobiografie viac znepokojujú, ako upokojujú. Táto utišuje dušu.

Avšak samotné spomínanie nemusí mať nutne schopnosť postarať sa o srdce a naše spomienky na domov a detstvo niekedy prinášajú viac patológie a bolesti ako upokojenia a uzdravenia. Nie každý mal domov, ktorý ho živil a bol bezpečný. Je tragické, že náš pôvodný domov môže byť aj miestom, kde sa nenávratne zlomí naša dôvera a pevnosť, ako sa to často stáva pri sexuálnom zneužívaní a iných formách zneužívania. Ja som mal šťastie. Môj prvý domov mi dal dôveru a vieru. Pre tých, ktorí to šťastie nemali, je úlohou nájsť domov, nejaké miesto alebo človeka, ktorý pohladí zranenú dušu.

Čo vytvára domov, ktorý pohladí dušu? Domov je tam, kde ste v bezpečí. Je to tiež miesto, kde zažívate istotu a dôveru a kde vám táto stabilita umožňuje veriť vo veciach viery. Zvykol som ísť autom štyri hodiny kvôli jedlu alebo prenocovaniu, aby som to zistil. Dnes tú cestu späť potrebujem urobiť inými spôsobmi. Je to cesta, ktorú musíme všetci absolvovať v časoch chaosu a hlbokého nepokoja v našich životoch, konkrétne, nájsť miesto, priestor, priateľa, rodinu, dom, stôl, posteľ, knihu alebo niečo, čo nás opäť ukotví v bezpečí, dôvere, stabilite a viere. Samozrejme, sú také bolesti hlavy a srdca, na ktoré nieto lieku; ale dušu netreba liečiť, len sa o ňu treba správne starať. Našou úlohou je ísť domov a nájsť ľudí, miesta, modlitby a knihy, ktoré nás pohladia po duši v časoch, keď sa náš svet rozpadá.