Kardinál Joseph W. Tobin, USA

(Menovaný kardinálom 19. 11. 2016; homíliu predniesol z príležitosti uvedenia do úradu arcidiecézy Newark, New Jersey, dňa 6. 1. 2017; http://www.rcan.org/text-homily-during-mass-installation)

Nedávno počas jednej večere som dostal otázku, čo považujem za najväčšiu výzvu, pred ktorou stojí Cirkev dnes. Na chvíľu som sa zamyslel a odpovedal som: priepasť medzi vierou a životom. Žena, ktorá mi položila túto otázku, sa na mňa nechápavo pozrela a poznamenala, že takúto odpoveď neočakávala. Pravdepodobne čakala, že budem hovoriť o takzvaných „horúcich témach“, ktoré teraz dominujú vo vnútrocirkevnom a mimocirkevnom diskurze. Nech sú tieto témy akokoľvek kontroverzné a všadeprítomné, netrápia ma až tak ako silnejúci trend, ktorý nás, ako sa zdá, izoluje a chce presvedčiť, aby sme rozkúskovali náš život. Tento trend nás nenápadne zvádza, aby sme chodili v nedeľu na omšu a zvyšok týždňa robili to, čo pokladáme za potrebné urobiť, aby sme prežili.

Počas tohto vianočného obdobia sa Boh všemožne snaží presvedčiť nás, že viera sa vo všetkom dotýka nášho života – celého života. Ohlasovanie narodenia Emanuela hovorí o Bohu, ktorý je s nami. Potrebujeme toto ohlasovanie počuť znovu a znovu. Znovu nanovo potrebujeme počuť, že Boh je prítomný uprostred Božieho ľudu. Táto istota, ktorú si obnovujeme každý rok, je zdrojom radosti a nádeje. Nie tak dávno sme počuli v čítaní z Prvého Jánovho listu:

A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.

Pointa ohlasovania Emanuela je v tom, že večný život je darovaný v Kristovi a nikde inde. A čo je dôležitejšie, mať Syna neznamená vlastniť doktrínu a morálne pravidlá, ale osobu, ktorá žije tu a teraz a je zdrojom života – a nielen v nedeľu ráno!

Ježiš žije v Cirkvi

Slová Jána Krstiteľa v dnešnom evanjeliu nám pripomínajú, že prostredníctvom životodarného krstu v Duchu Svätom (Mk 1,8) Ježiš vytvára nový Boží ľud. Najprv sa však identifikuje s ľudom Izraela tým, že sa podriadi Jánovmu krstu pokánia a berie na seba bremeno rozhodujúceho Božieho súdu. Tento rozhodujúci súd je v tomto: V Ježišovi sa všetci stávame milovanými dcérami a synmi.

Ježiš Kristus dnes žije vo svojom tele, v Cirkvi, ktorá nie je ani elitným klubom, ani statickou schránkou pravdy. Cirkev je sieťou vzájomne prepojených a dynamických vzťahov medzi ľuďmi a trojjediným Bohom. Cirkev je miestom, kde veriaci hovoria a načúvajú jeden druhému. Je to tiež spoločenstvo viery, ktoré sa rozpráva so svetom a načúva mu. Cirkev cíti zodpovednosť za svet, nielen ako jedna z ďalších inštitúcií, ktoré majú dať o sebe vedieť, alebo ako láskavá nezisková organizácia, ale ako pohyb soli, svetla a kvasu pre transformáciu sveta. Z týchto dôvodov našu láskavosť musia všetci vidieť.

Menovanie pre arcidiecézu Newark (New Jersey)

Prostredníctvom rozhodnutia pápeža Františka ma Cirkev povolala do služby arcidiecéze Newark. Je to skľučujúce pozvanie. Netrápi ma veľkosť alebo bohaté dejiny, či úžasná rôznorodosť tejto časti Pánovej vinice. Skôr mi toto menovanie pripomína, že tu ide naozaj o neskutočne veľa, pretože ak dovolíme, aby sa priepasť medzi vierou a životom ďalej zväčšovala, riskujeme, že stratíme Krista, že ho zredukujeme na zaujímavú ideu alebo potešujúcu a nostalgickú spomienku. Ak však stratíme Krista, potom svet stratí soľ, svetlo a kvas, ktorý ho mohol premeniť. Ak stratíme Krista, ako ľudia nájdu večný život, ktorý nie je len zbožným prianím, ktoré môžeme považovať za nereálne blúznenie, ale hojný a radostný život, ktorý nám Boh chce dať už tu a teraz?

Keď pred vami stojím v prítomnosti Emanuela, ktorému sa budem zodpovedať za svoju službu, ktorú na seba dnes beriem, potešenie nachádzam v slovách, ktoré Pavol napísal svojim milovaným priateľom vo Filipách:

Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! […] O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.

Uvažujme na chvíľu o autorovi a adresátoch tohto listu, aby sme ho neodignorovali ako plytký optimizmus. Pavol napísal list kresťanom vo Filipách, keď bol vo väzení a hrozila mu smrť. Hoci Filipy boli dôležitým mestom na Strednom východe, tamojší kresťania tvorili bezvýznamnú menšinu. Dennodenne žili v ohrození, že zaniknú, či už pre prenasledovanie zvonku, alebo pre vnútorné nezhody. Uväznený apoštol písal slabučkej a krehkej komunite. Pavol však používa slová „radosť“ a „radujte sa“ viac než v akomkoľvek inom liste. Celý list je preniknutý vďačnosťou a dôverou.

Pavol dáva najavo svoju ľudskú citlivosť a nehu a svoj entuziazmus pre Krista ako kľúč k životu a smrti. Hlboko tiež spolucíti s tými v Kristovi, ktorí bývajú vo Filipách. Spolu s nimi zdieľa svoje nádeje a presvedčenie, svoje úzkosti a strach, pričom jasne ukazuje, že má úplnú dôveru v Krista, čo je základom viery. Viera osvetľuje jeho život, dokonca aj inak zúfalé podmienky, v ktorých sa ocitá.

Radujte sa v Pánovi

Preto s istotou viery, že moje menovanie pre službu v arcidiecéze je súčasťou Božieho plánu spásy, môžem povedať svojim milovaným bratom a sestrám tejto Cirkvi: Radujte sa v Pánovi! Radujte sa, pretože Boh je s nami. Radujte sa, lebo budeme rásť v jednote a pokore, a v tomto procese objavíme radosť a pokoj v živote, ktorý budeme žiť spolu. Radujte sa, lebo naša láskavosť bude známa všetkým: hľadajúcim mladým, zabudnutým starým, blúdiacim; tým, čo nemajú hlas, mocným, ale aj cynickým.

Ďakujem Bohu, že ma zavolal do arcidiecézy Newark. Som vďačný každému z vás za vrelé prijatie. Odkladám teda nabok všetku úzkosť, ktorá sa tak ľahko mení na strach, a prednášam svoju žiadosť Bohu:

… aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Amen!

P.S.

Zaujímavé foto kardinála Tobina z posilovne:

https://static01.nyt.com/images/2016/12/25/nyregion/25cardinall2-sub/25cardinall2-sub-superJumbo.jpg

Kardinál Joseph W. Tobin, USA

Babylonská veža

Zdvorilosť opustila budovu

Zbožnosť a humor

Na Vianoce od Br. Davida

Analýza: Synoda nie je Tretí vatikánsky koncil. Je to Františkova implementácia Druhého vatikánskeho koncilu.

Pohľad zhora

Nebyť defenzívny

Riskovať Božie milosrdenstvo

K Veľkej noci od Br. Davida

Naša nadmerne zaťažená planéta