Ekumenizmus: Imperatív pre celistvosť vo vnútri Kristovho tela

Už viac ako tisíc rokov kresťania nezažili radosť z toho, že sú jednou rodinou v Kristovi. Hoci už v prvých kresťanských spoločenstvách existovalo napätie, až v roku 1054 došlo k oficiálnemu rozkolu, v dôsledku čoho sa vytvorili dve formálne kresťanské spoločenstvá – ortodoxná cirkev na Východe a katolícka cirkev na Západe. Neskôr s protestantskou reformáciou v 16. storočí došlo v západnej cirkvi k ďalšiemu rozkolu a kresťanstvo sa ešte viac rozštiepilo. Dnes existujú stovky kresťanských denominácií, z ktorých mnohé, žiaľ, nemajú medzi sebou priateľské vzťahy.

Rozdelenie a nedorozumenie sú pochopiteľné, nevyhnutné, je to cena za to, že sme ľudské bytosti. Neexistujú spoločenstvá bez napätia, a preto nie je veľkým škandálom, že kresťania medzi sebou niekedy nevedia vychádzať. Škandálom je skôr to, že sme sa stali spokojnými, ba až domýšľavými, že sa navzájom neznášame, že už nemáme hlad po celistvosti a ani si už navzájom nechýbame v našich oddelených cirkvách.

Takmer vo všetkých našich dnešných cirkvách je málo starostí o tých, s ktorými spoločne neuctievame Boha. Napríklad, keď dnes učím rímskokatolíckych seminaristov, vnímam určitú ľahostajnosť k otázke ekumenizmu. Pre mnohých dnešných seminaristov to nie je zvláštny problém. Aby som nepoukazoval iba na katolíckych seminaristov, platí to pre väčšinu z nás vo všetkých denomináciách.

Tento druh ľahostajnosti je však vo svojej podstate nekresťanský. Jednota bola blízka Ježišovmu srdcu. On chce, aby všetci jeho nasledovníci sedeli pri jednom stole tak, ako to poznáme z tohto podobenstva: Istá žena má desať mincí a jednu stratí. Začína byť nervózna a rozrušená a začne horúčkovito hľadať stratenú mincu, rozsvecovať lampy, pozerať sa pod stoly, zametať všetky podlahy vo svojom dome. Nakoniec mincu nájde a je radosťou celá bez seba. Zvolá susedky a usporiada oslavu, ktorej cena nepochybne ďaleko prevyšuje hodnotu mince, ktorú stratila (Lk 15, 8-10). 

Prečo také znepokojenie zo straty a radosť z nájdenia mince, ktorej hodnota bola pravdepodobne iba cent? To, o čo ide, však nie je hodnota mince; je to niečo iné. V kultúre tej ženy sa deväť nepovažovalo za celé číslo; také bolo desať. Oboje – strach ženy zo straty mince a radosť z jej nájdenia – súviseli s dôležitosťou celistvosti. Celistvosť v jej živote, ktorá bola narušená, a vzácny súbor vzťahov už neboli kompletné. Vskutku, podobenstvo by sa dalo pretvoriť takto: Žena má desať detí. S deviatimi z nich má dobrý vzťah, no jedna z jej dcér je odcudzená. Jej deväť ďalších detí chodí pravidelne domov k rodinnému stolu, no jej odcudzená dcéra nie. Žena nemôže byť v tejto situácii spokojná. Potrebuje, aby sa k nim odcudzená dcéra opäť pripojila. Snaží sa všetkými prostriedkami zmieriť sa so svojou dcérou a jedného dňa – aký to zázrak! – sa to podarí. Jej dcéra sa vracia do rodiny. Jej rodina je opäť úplná, všetci sú naspäť pri stole. Žena je nadšená, vyberie svoje skromné úspory a usporiada okázalý večierok na oslavu tohto stretnutia. 

Kresťanská viera si vyžaduje, aby sme ako táto žena boli ustarostení, nespokojní, aby sme obrazne povedané rozsvecovali lampy a hľadali spôsoby, ako urobiť cirkev opäť celistvou. Deväť nie je celé číslo. Ani počet tých, ktorí sú normálne v našich jednotlivých cirkvách. Rímsky katolicizmus nie je celé číslo. Protestantizmus nie je celé číslo. Evangelikálne cirkvi nie sú celé číslo. Pravoslávne cirkvi nie sú celé číslo. Žiadna kresťanská denominácia nie je celé číslo. Len spolu tvoríme celé kresťanské číslo – a to ešte stále nie je to celé číslo viery.

A tak je potrebné sa zamýšľať nad týmito otázkami: Kto už s nami nechodí do kostola? Komu je trápne sláviť bohoslužbu s nami? Ako sa môžeme cítiť komfortne, keď už s nami nesedí pri spoločnom stole toľko ľudí? Je smutné, že dnes mnohí z nás majú dobrý pocit v cirkvách, ktoré nie sú ani zďaleka úplné. Niekedy sa v našich menej rozvážnych chvíľach z toho aj radujeme: „Tí ostatní v žiadnom prípade nie sú skutoční kresťania! Je nám lepšie bez nich, v ich neprítomnosti je cirkev čistejšia a vernejšia! My sme ten pravý zvyšok!“

Ale tento nedostatok starosti o celistvosť ohrozuje naše nasledovanie Ježiša, ako aj našu základnú ľudskú zrelosť. Sme zrelí, milujúci ľudia a praví Ježišovi nasledovníci, len keď ako Ježiš plačeme nad tými „inými ovcami, ktoré nie sú z tohto ovčinca“. Keď, ako žena, ktorá stratila jednu zo svojich mincí, nemôžeme spať, kým sa každý kút domu neobráti hore nohami v zúfalom hľadaní toho, čo sa stratilo. Aj my musíme starostlivo hľadať stratenú celistvosť – a nemôžeme byť spokojní, kým sa nenájde.

Autor: Ermes Ronchi

Nar. 1947, taliansky kňaz z rehole Služobníkov Márie. Teológiu študoval v Ríme, religionistiku a antropológiu v Paríži. V roku 2016 viedol duchovné cvičenia pre pápeža Františka a pracovníkov rímskej kúrie. Náš text (skrátený) pochádza z knihy Klíčové otázky evangelia, ktorá obsahuje meditácie z jeho duchovných cvičení. (Nakladateľstvo Paulínky, Praha 2017, 125-139.)

Autor: Joachim Frank a Leonardo Boff; rozhovor 25. 12. 2016 pre noviny Kölner Stadt-Anzeiger (Papst Franziskus ist einer von uns, http://www.ksta.de/kultur/leonardo-boff-im-interview--papst-franziskus-ist-einer-von-uns--25372660). Do češtiny preložil Václav Vidím pre: http://a2larm.cz/2017/01/teolog-osvobozeni-papez-frantisek-je-jednim-z-nas/

(Menovaný kardinálom 19. 11. 2016; homíliu predniesol z príležitosti uvedenia do úradu arcidiecézy Newark, New Jersey, dňa 6. 1. 2017; http://www.rcan.org/text-homily-during-mass-installation)

Autor: Ron Rolheiser, 12. XII. 2016, www.ronrolheiser.com; preklad z angl. Ján Gál.

Autor: Karol Moravčík
(Napísané pre noviny Pravda, uverejnené 23.12.2015.)

Autor: Walter Kasper
Text vyšiel in: Stimmen der Zeit, Heft 7, júl 2015, 435-445.
Preklad z nem.: Karol Moravčík

Rozhovor viedol Lukas López SJ dňa 21. júna 2014 v provincialáte SJ v Madride. Do nemčiny preložil P. Peter Knauer. Z nemčiny do slovenčiny P. Timo Masár SJ, Zürich, 9. júla 2014.

Biskup Helmut Krätzl je jeden z mála žijúcich priamych svedkov II. vatikánskeho koncilu. Je mu ľúto, ako málo z reforiem a vízií 60-tych rokov zostalo; s Helmutom Krätzlom sa rozprával Michael Meier pre „Tagesanzeiger“, uverejnené 8. 8. 2012 v rubrike: Kultur&Gesellschaft, s. 22; preložil Timo Masár SJ.

Luzern 22.4 2012
Spracoval: Peter Žaloudek

Rozhovor pre KURIER dňa 29.10.2011. (Za noviny kládla otázky Magdalena Rauscher-Weber; preložil P. Žaloudek.)