Homília - 6. 3. 2004

Milí priatelia

Pred pár týždňami si ľudia na celom svete pripomenuli 60. Výročie oslobodenia koncetračného tábora v Osviečime. Pripomenuli sme si tragédiu miliónov ľudí, ktorí na tomto mieste prišli o život. Aj keď na stenách tábora sa našli do omietky vyškriabané slová modlitieb Šem israel – počuj Izrael – základnej židovskej modlitby aj kresťanského Otčenáša, predsa len mnoho ľudí sa odvtedy pýtalo a pýta: kde bol Boh, keď tam priemyselne - ako na bežiacom páse – zabíjali ľudí? A táto otázka sa nám vracia vždy znova po každej katastrofe, pri ktorej zomierajú nevinní ľudia. Prečo Boh dopustil smrť nevinných ľudí - napr. pred pár týždňami v Ázii?

Niektorí možno podľahnú pokušeniu farizejov z dnešného evanjelia a budú hľadať odpoveď v hriešnosti človeka – asi niekto musel zhrešiť,   Boh trestá ľudí za ich hriechy – hovoria. Je to podobné ako v detstve – keď sme niečo vyviedli, rodičia nám pri prvej možnej príležitosti, napr. keď sme si s kladivkom klepli po prste pripomenuli – aha – pán Boh ťa potrestal. Je to trochu zjednodušujúci výklad života. Pretože na svete sú aj milióny ľudí, ktorí trpia celkom nevinne.

Do rozpakov ma privádzajú aj ľudia, ktorí ťahajú Boha do rozličných banálnych udalostí svojho života. Pred časom v  nábožensky zameranej debate jedna z  účastníčok so zápalom vysvetľovala, že keď sa jej v práci pokazila kopírka, spomenula si na Boha, pomodlila sa a vtom ju zasiahlo akési svetlo a kopírka zrazu fungovala. Ďalší účastník debaty, tiež veriaci, jej triezvo pripomenul, že takéto chápanie je nielen nebezpečné, ale môže byť aj zdraviu škodlivé. Myslím si, aj keď nechcem znižovať význam modlitby, že modlitbu by sme nemali zaťahovať do riešenia banálnych situácií života. Veď veľa ľudí sa modlí vo chvíľach krajného ohrozenia svojho života a ich modlitba je vyjadrením závislosti života človeka na niečom vyššom, ako sme my.

V dnešnom evanjeliu nachádzame rozličné pohľady na tú istú udalosť. Inak ju vníma Ježiš, inak farizeji, inak uzdravený slepec. Z pohľadu farizejov utrpenie je trest za hriech človeka . Takéto chápanie ale Ježiš ostro odmietol. Okrem iného aj preto, lebo takto sa vlastne zbavujeme solidarity s trpiacim. Náboženstvo farizejom poskytuje aj ďalšie „alibi“ preto, aby nemuseli pomáhať trpiacemu. Raz je sobota, inokedy ideme do chrámu, či potrebujeme si oddýchnuť. Je potrebné oslavovať Boha aj prosiť Boha v modlitbe, pretože tak uznávame božiu moc nad svetom. Len si zároveň máme klásť aj otázku, ako a za  čo sa máme modliť. Za koho a za čo sa asi modlili nábožní farizejiz dnešného evanjelia? Za trpiacich a sužovaných asi nie, pretože tých svojou zvrátenou teologickou úvahou vytesnili zo svojho uzavretého sveta.

Práve takýchto tzv. nábožných Ježiš v  ich uzavretom svete vyrušoval, pretože on videl veci inak. Ježiš sa mohol vyhnúť konfliktu s nimi – neurobil tak, lebo by zaprel sám seba. On sa díval na veci očami svojich blížnych – a to najviac trpiacich. A to nielen pasívne, on sa ich zastával aj navonok a nútil tak mocných tohoto veta zaoberať sa s ich otázkami, zaoberať sa aj s ich utrpením. Tento príklad nám Ježiš zanechal ohľadne utrpenia – zaoberať sa ním, nebyť slepými voči bolesti trpiacich, všímať si otázky, ktoré prinášajú trpiaci a tí, ktorí sú prehliadaní tou dobre situovanou spoločnosťou. Podľa Ježiša sme aj my v tomto ohľade často slepí i napriek tomu, že máme zdravé obe oči. Pretože nevieme správne zhodnotiť prežité udalosti, nevieme v nich nájsť to, čo by nám pomáhalo viac sa otvoriť pre život, pre druhých ľudí. Namiesto toho sa často krútime okolo svojich vlastných banalít, malicherností.

Na otázku utrpenia vo svete asi nenájdeme filozoficky uspokojivú odpoveď . Utrpenie aj nespravodlivé utrpenie na svete vždy bude. No nesmieme byť voči nemu ľahostajní. Práve naopak, keď už utrpenie jestvuje, mohlo by nám poslúžiť na to, aby sa vďaka nemu prejavili božie skutky. V živote som už stretol mnohých ľudí, ktorých utrpenie dôkladne navštívilo. Mnohí z nich nerezignovali, naopak bojovali, a svoju bolesť pretavili na niečo pekné, niečo, čo povzbudilo aj nás ostatných.

Milí priatelia, snažme sa utrpenie chápať ako realitu života, ale nebagatelizujme ho. Možno je utrpenie pre nás príležitosťou, aby sme si uvedomili, že nie všetko my hrdí ľudia máme vo svojej moci. Je tu ešte aj vyššia moc, ktorá nás presahuje. Ak budeme dostatočne pokorní a  solidárni s trpiacimi, potom môže byť pre nás utrpenie príležitosťou, k tomu aby sme v živote rástli, dopĺňali na vlastnom tele to, čo ešte chýba iným ľuďom v ich utrpení. Totiž aby sme aspoň dodatočne dávali ich bolesti zmysel a jeho nádej. Takto sa môžeme pozerať aj na tých čo zomreli v Osviečimi, či v Ázii.

Môžeme sa modliť za trpiacich, nespravodlivo odsúdených, za nevinne popravených. Božia moc sa môže prejaviť aj v tom, že sa budeme nielen modliť za trpiacich – akoby chrbtom k nim, ale nájdeme si čas a príležitosť a budeme sa modliť aj spolu s nimi.

V súčasnosti sa hľadá vysvetlenie aj pre skutočnosť, že dnešní ľudia menej modlia. Nie je jedným z vysvetlení aj skutočnosť, že náš život prežívame až príliš banálne, že nám chýbajú veľké príbehy, že sme si až príliš utesnili život voči utrpeniu vlastnému i tých druhých. Prosme za to, aby nám Boh pomohol oslobodiť sa od prílišnej všednosti, naučme sa byť solidárni so životmi iných, učme sa modliť sa s nimi. Amen.

Vianoce – sviatok sv. Štefana
Mt 10, 17 – 22
Autor: Viliam Arbet

Narodenie Pána – cez deň
Jn 1, 1 – 5, 9 –14
Autor: Viliam Arbet

Narodenie pána - v noci
LK 2, 10 – 11
Autor: Viliam Arbet

3. adventná nedeľa
Jn 1, 6 – 8, 19 – 28
Autor: Viliam Arbet

2. adventná nedeľa
Mk 1, 1 – 8
Autor: Viliam Arbet

Slávnosť Krista Kráľa
Mt 25, 31 – 46
Autor: Viliam Arbet

33. nedeľa cez rok
Mt 25, 14 – 30
Autor: Viliam Arbet

32. nedeľa cez rok
Mt 25, 1 – 13
Autor: Viliam Arbet

31. nedeľa cez rok
Mt 23, 1 – 12
Autor: Viliam Arbet

30. nedeľa cez rok
Mt 22, 34 – 40
Autor: Viliam Arbet