Homília - 6. 2. 2005

Milí priatelia

Starší si ešte pamätajú časy, keď sa ku kresťanstvu hlásili skoro všetci obyvatelia Slovenska, keď sa v obci našiel nanajvýš jeden či dvaja obyvatelia, ktorí by v nedeľu nešli do chrámu. Dnes už si aj u nás musíme dávať pozor, aby sme niekoho neurazili, keď hovoríme o kresťanskom Slovensku. V mestách asi dnes bude možné počuť taký výklad evanjelia, ktorý zdôrazňuje, že soli nemusí byť v jedle až tak veľa. Výklad, ktorý nás má upokojiť zoči voči neustále klesajúcemu počtu kresťanov v dnešnom svete. Ćosi pravdy na tom je, ale myslím si, že Kristus nemal na mysli množstvo svojich učeníkov.

Kristovo prirovnanie, že my kresťania máme byť soľou zeme a svetlom sveta nám hovorí o našom vzťahu k svetu, k spoločnosti, ktorej žijeme. Soľ nebýva tá hlavná, aj keď je veľmi zlé, ak chýba. Soľ je tu kvôli jedlu, pre jedlo, aby mu dodala chuť a správnu výživnú hodnotu - nie naopak. Rovnako nik nezapaľuje svetlo pre svetlo samotné, ale skôr preto, aby bolo lepšie vidieť svet okolo nás. Je úlohou svetla osvetľovať svet a je úlohou soli dodávať jedlu chuť. Preto nás kresťanov nesmie odradiť skutočnosť, že v istom ohľade sa od nás očakáva slúžiaci vzťah k životu a k svetu. Nie prvé posty, nie moc, ale služba. Ježišov obraz nám hovorí, že soľ sa v pokrme zvyčajne rozplynie, spolu s pokrmom vytvorí novú kvalitu, novú chuť. Aj pre nás prenesene platí slávna veta z Kennedyho inauguračného prejavu: „nepýtaj sa, čo môže urobiť Amerika pre teba, ale pýtaj sa, čo ty môžeš urobiť pre Ameriku“. Len na miesto Ameriky si dosaďme svet alebo život.

Proti poslaniu slúžiť svetu podobne ako soľ jedlu sa môžeme previniť tým, že splynieme so svetom. Že sa vo svete rozplynieme bez toho, aby sme mu dodali našu chuť. To je nebezpečenstvo soli zvetralej. To nebezpečie nám hrozí vtedy, keď sa snažíme za každú cenu prispôsobiť svetu. Mnoho kresťanov tak stráca nadčasové hodnoty v mene akejsi pochybnej modernosti. Na druhej strane sa voči nášmu kresťanskému poslaniu môžeme previniť aj tým, že sa od sveta oddelíme, vybudujeme si naše vlastné nábožné ghetto, ohrádku, o ktorú svet nebude mať záujem. Bolo by zlé, keby si naša nábožnosť nevšímala svet, jeho problémy. Bolo by zlé, ak v snahe nepoškvrniť sa kontaktom so svetom pestovali by sme si vlastnú súkromnú nábožnosť, orientovanú na blažený posmrtný život. To by sme sa spreneverili svojej úlohe dodať chuť tomuto svetu. Soľou je ale možné jedlo aj presoliť, či pridávať mu chuť necitlivo a nasilu. Ako kresťania nesmieme byť necitliví, nevšímaví voči svetu a voči hodnotám, ktoré v ňom vytvárajú aj iní ľudia. Nesmieme byť len zahľadení sami na seba. Nesmieme zabudnúť, že soli má byť v jedle toľko, aby jedlo bolo chutné a zdravé zároveň. Druhý vatikánsky koncil nás vyzýva spolupracovať so všetkými ľuďmi dobrej vôle na budovaní lepšieho sveta, lepšej spoločnosti.

Myslím si, že tieto obrazy nám veľa hovoria o našom kresťanskom živote v dnešnom svete, v dnešnej spoločnosti. Okrem nich môžeme nájsť ešte jednu podobnosť medzi soľou a našim kresťanským pôsobením vo svete. Je daná tým, že dnešný svet akoby nemal záujem o chuť kresťanstva. Často sme sklamaní až roztrpčení tým, že najmä mladí ľudia dnes nemajú záujem o hodnoty kresťanstva. Stačí im predstava svojho vlastného šťastia, spokojnosti, predstava dostatku peňazí, či úspechu vo vzťahoch a v spoločnosti. Často si aj ja kladiem otázku čo sa s tým dá robiť? Ako sa pričiniť o to, a by aj v nastávajúcej generácii bolo čo najviac tých spravodlivých, ktorí budú myslieť tak trochu aj širšie, nielen na vlastné blaho. Odpoveď nám možno dá známa rozprávka Soľ nad zlato. Ona hovorí, že sú obdobia, kedy soľ jednoducho neletí, nie je o ňu záujem, nemá cenu. Všetci akoby sa dohodli: „my nepotrebujeme chlieb, ani soľ, my budeme radšej jesť koláče a zákusky.“ No skúsenosť rozprávky hovorí, že to nemôže byť trvalý stav.

Možno obdobie, ktoré prežívame je podobným obdobím. Možno sa dnes máme snažiť viac utužiť náš kontakt s Kristom, v pokoji premýšľať nad jeho pôsobením v cirkvi, v spoločenstve kresťanov. Možno je toto obdobie, v ktorom na druhej strane by sme mohli sa viac zamýšľať nad stavom spoločnosti, nad jej problémami. Snažiť sa o poctivejší kontakt so spoločnosťou. Na rozdiel od situácie spred 15 rokov, nemusíme sa snažiť za každú cenu dostať sa do popredia. Dnes sa možno žiada od nás viac premýšľať, mať viac rozvahy. S nimi potom môžeme aj situáciu nás i našej spoločnosti vidieť jasnejšie, s väčším pokojom a nadhľadom.

Bože nie je nám vždy ľahké byť kresťanmi v dnešnom svete. Prichádzame však vždy znova a znova s dôverou ku Tebe, pretože Ty si náš pastier, Ty sa staráš o nás, či sa nám darí, alebo nie. Ty dávaš vychádzať slnku i rásť tráve. Preto Ťa prosíme, veď naše kroky aj v dnešnom svete, aby sme vedeli tu a teraz dôstojne napĺňať odkaz Tvojho Syna Ježiša Krista. Amen.