Homília - 25. 12. 2005

Asi pred rokom v Nemecku, v malom mestečku, ktoré kedysi patrilo k DDR, na Vianoce katechéta pracoval s deťmi na niečom takom, ako bývajú u nás jasličkové pobožnosti. Deti, po náležitej príprave, mali hovoriť, že kde je dnes Betlehem.

Je to jedna z veľmi cenných otázok, ak chceme, aby biblický text nebol len textom z pred dvoch tisícročí, ale aby bol živým slovom, Božím slovom pre nás v našej dobe. Vždy je k tomu dobré postaviť si otázku: kde sa to deje dnes? Deti na podobnú otázku, teda kde je dnes Betlehem, odpovedali: tam, kde je dieťa, tam, kde sú vyhnanci, tam, kde sú chudobní, tam, kde je rodina... Všetko veľmi dobré odpovede. Ale keď sa to povie takto, trochu mi to prehnalo mráz po chrbte. Všetky tieto pekné výpovede sú totiž veľmi ťažké.

Povedať, že tam je Betlehem, kde je dieťa, povedať to v dobe, kedy sme aj my pred niekoľkými rokmi sa pridali k mnohým národom Európy, ktoré vymierajú.... to je aj ťažká téma. Povedať, že betlehem je tam, kde sú vyhnanci, je tiež veľmi komplikované. Pretože (a to v spomenutom Nemecku ešte viac ako u nás) naháňa strach. A právom. Pretože téma utečencov nie je len v tom, že dať im nejaký priestor, nejaký tábor na bývanie. Je s tým spojený strach z premiešavania kultúr, zo zneužívania... Povedať, že je to tam, kde sú chudobní...? Chudoby sa opäť právom bojíme – tej svojej i tej cudzej. A tak by sme mohli pokračovať.

Biblický text hovorí o vystriedaní tmy nocou. A Vianoce sú plné symboliky svetla – od toho, že od polnočnej, ponorenej v tme, teraz prežívame víťazstvo svetla. A Vianoce často pripomínajú toto víťazstvo svetla. Ak by sme pokračovali spomenutou metódu, tak by sme sa moli pýtať, že cez čo dnes prichádza svetlo, kde svetlo víťazí. Napriek tomu, že spomínam veci, ktoré nás vedia aj ťažiť, som hlboko presvedčený, že sú veci, cez ktoré k nám prúdi aj svetlo. Dokonca už zo spomenutej odpovede nemeckých detí prúdi svetlo. Hovoria totiž o tom, že skutočné Vianoce sa dejú tam, kde víťazí ľudskosť. Nie len snaha po vlastnom pokoji, vlastnom zabezpečení, ale tam, kde človek prekročí vlastný kruh, vlastný strach, kde sa veci i nevracajú, ale predsa sa človek rozhodne pre ľudskosť. Kde stavia mosty od svojho srdca k srdcu druhého. Áno, je dobré a potrebné vytvárať v našom svete istoty – sociálne, je dobré túžiť po zdravý, je dobré vedieť sa aj zabaviť a tešiť, ale to najcennejšie je, keď vieme vytvárať skutočne ľudský solidárny svet. To, že sa Boh stal človekom naznačuje „význam našej ľudskosti, dokonca pre samotného Pána Boha“.

Prajem vám veľa svetla, veľa vecí, ktoré vás potešia, ale ešte viacej, aby sme sa stali nositeľmi svetla v tých najpodstatnejších veciach, v našej skutočnej ľudskosti, v nemyslení len na seba.