spoločenstvo teológov
a záujemcov o teológiu a filozofiu
v duchu II. vatikánskeho koncilu
a v kontexte súčasnej vedy a kultúry
Dnes je 24.11.2024 meniny má: Emília
Prihlásiť
Vianoce 2008
Autor: Kristína a Peter Križanoví
(Tradičný vianočný pozdrav všetkým priateľom.)
„Ak nemáte ozimné semeno, tak na Vianoce nesejte jarné, hoci aj kvalitné. Nechajte ho na jar, doteraz vždy prišla.“
(Anton Srholec)
Milí naši,
rok 20. výročia, to je mojžišovský polčas, v ktorom sa kontúry zázraku stále rýchlejšie rozplývajú v hmle časov minulých. Aj chvíle našej „Nežnej revolúcie“ zapadajú do zabudnutia a ako si postupne prestávame pamätať, musíme sa stále viac spoliehať na vieru, že sa s nami skutočne stal zázrak. Podobné zázraky, odkázané na sprítomnenie vierou, sú roztrúsené v ľudskej pamäti ako symboly. Obraciame sa k nim so začudovanou tvárou – ak sa aj vôbec mohli kedysi dávno stať, tak to bolo asi naposledy v dejinách a dnes sa už také nestáva. Začína ubúdať tých, čo sa na zázrak spred 20-ich rokov môžu rozpamätať, pribúdajú ročníky dospelých, ktorí sú v tomto zmysle odkázaní na vieru. Dynamika života, aj dynamika zázraku, však pozná zlom alebo premenenie len ako zjavenie toho, čo sa nosilo pod srdcom, čo sa chystalo po celý ten dlhý čas, zdanlivo bezzázračný. Vždy je to tak, že jar príde po zime akoby sama od seba, bez našej zásluhy a podielu. Aj v zime však treba tvrdo robiť – ak si nepripravíme jarné osivo, pohynieme. Nepoužívajme zázraky, za ktorými sa dá obzerať a v ktoré sa dá veriť, ako výhovorku pre dnešnú pasivitu a nečinnosť. Lepšie časy, na ktoré čakáme, sa už začali, zázraky, v ktoré dúfame, sa dejú v nás a medzi nami. Nezjaví sa nám nič, čo nie je už tu a teraz prítomné. Alebo, ak sa nedočkáme zázraku, tak preto, že nebol s nami a v nás. Básnik z 50-tych rokov povie:
„...príde isto ktosi k hrobu
a zašepoce žule u hlavy:
vy ste mali pravdu, čo ste vtedy
v beznádeji nestratili viery,
vy, ktorí ste zostali.“
V advente, keď ešte bývavali tuhé zimy a na svitaní vŕzgal sneh pod kročajami, sme zvykli vzývať „rorate coeli“. Ak naozaj chceme, aby sa nám zadarilo, aby z nebies padala záchrana ako hojná rosa, majme na mysli, že na tú rosu treba nebu dodať vodu. Prajeme vám všetkým naozaj radostné Vianoce a taký šťastný Nový rok, aby sme vo zvončekoch vedeli načúvať aj ozvene kľúčov.
(Anton Srholec)
Milí naši,
rok 20. výročia, to je mojžišovský polčas, v ktorom sa kontúry zázraku stále rýchlejšie rozplývajú v hmle časov minulých. Aj chvíle našej „Nežnej revolúcie“ zapadajú do zabudnutia a ako si postupne prestávame pamätať, musíme sa stále viac spoliehať na vieru, že sa s nami skutočne stal zázrak. Podobné zázraky, odkázané na sprítomnenie vierou, sú roztrúsené v ľudskej pamäti ako symboly. Obraciame sa k nim so začudovanou tvárou – ak sa aj vôbec mohli kedysi dávno stať, tak to bolo asi naposledy v dejinách a dnes sa už také nestáva. Začína ubúdať tých, čo sa na zázrak spred 20-ich rokov môžu rozpamätať, pribúdajú ročníky dospelých, ktorí sú v tomto zmysle odkázaní na vieru. Dynamika života, aj dynamika zázraku, však pozná zlom alebo premenenie len ako zjavenie toho, čo sa nosilo pod srdcom, čo sa chystalo po celý ten dlhý čas, zdanlivo bezzázračný. Vždy je to tak, že jar príde po zime akoby sama od seba, bez našej zásluhy a podielu. Aj v zime však treba tvrdo robiť – ak si nepripravíme jarné osivo, pohynieme. Nepoužívajme zázraky, za ktorými sa dá obzerať a v ktoré sa dá veriť, ako výhovorku pre dnešnú pasivitu a nečinnosť. Lepšie časy, na ktoré čakáme, sa už začali, zázraky, v ktoré dúfame, sa dejú v nás a medzi nami. Nezjaví sa nám nič, čo nie je už tu a teraz prítomné. Alebo, ak sa nedočkáme zázraku, tak preto, že nebol s nami a v nás. Básnik z 50-tych rokov povie:
„...príde isto ktosi k hrobu
a zašepoce žule u hlavy:
vy ste mali pravdu, čo ste vtedy
v beznádeji nestratili viery,
vy, ktorí ste zostali.“
V advente, keď ešte bývavali tuhé zimy a na svitaní vŕzgal sneh pod kročajami, sme zvykli vzývať „rorate coeli“. Ak naozaj chceme, aby sa nám zadarilo, aby z nebies padala záchrana ako hojná rosa, majme na mysli, že na tú rosu treba nebu dodať vodu. Prajeme vám všetkým naozaj radostné Vianoce a taký šťastný Nový rok, aby sme vo zvončekoch vedeli načúvať aj ozvene kľúčov.
Poďakovanie Timkovi Masárovi
P. Timotej Masár zomrel dňa 29.8.2024. Zádušná sv. omša sa zaňho bude sláviť štvrtok 5.9.2024 o 10.00 v jezuitskom kostole v Bratislave. Pohrebné obrady sú v ten deň o 12.00 na cintoríne v Ivanke pri Dunaji.
Zrkadlenie svetla
Autor: Pavol Tomašovič; uverejnené v: NzR (Novinky z radnice), Trnava, február/2024.
Posledný človek - Vôľa k boju
Autor: Mgr. Matej Ferjanc, PhD. Prezentácia nábožensko-filozofického románu.
Opera Impresario Dotcom
Autor: Timotej Masár SJ; Slovo do ticha, 23.10.2022.
Na plytčine
Autor: Pavol Tomašovič; uverejnené v: NzR (Novinky z radnice), Trnava, č. 8/2022.
Májové tóny
Autor: Pavol Tomašovič; uverejnené v: NzR (Novinky z radnice), Trnava, č. 4/2022.
Literárne inšpirácie 11/2021
Autor: Pavol Tomašovič; 28.5.2021.
Literárne inšpirácie 10/2021
Autor: Pavol Tomašovič; 14.5.2021.
Literárne inšpirácie 9/2021
Autor: Pavol Tomašovič; 30.4.2021.
Literárne inšpirácie 8/2021
Autor: Pavol Tomašovič; 16.4.2021.
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7