Homília - 1. 8. 2010

My kresťania žijeme svoj život v dvoch póloch. Jeden nás drží pri zemi, pri realite, uvedomujeme si, že svet je dôležité pole pre náš život aj pre našu vieru. Svet môžeme a máme pretvárať, snažiť sa naplniť ho duchovnými hodnotami, ktoré tvoria druhý pól nášho života. Nie je ľahké tieto oba póly spojiť tak, aby sme sa z určitej rovnováhy nevychýlili do prílišnej jednostrannosti.

To svetské, materiálne človek vytvára počas svojho života. Materiálne hodnoty nie sú v živote tým jediným, aj keď bez nich nám býva v živote ťažko. Dnešné omšové čítania, ktoré pochádzajú z rôznych biblických prúdov, nám do tejto oblasti chcú priniesť trochu svojho uhlu pohľadu.

Starozákonný Kazateľ sa stavia skepticky voči snaženiu na tejto zemi. Vieme si predstaviť, že osobitne v oblasti blízkeho východu muselo byť každé dielo vyvzdorované na prekážkach, námahách, ktoré tvorila osobitne aj páľava slnka. Čo má človek zo všetkej svojej námahy a starostí, ktoré ho morili pod slnkom? Márnosť nad márnosť - odpovedá svätopisec. Chce tým skorigovať prílišné zapodievanie sa vecami tohto sveta.

Ježiš naproti tomu v dnešnom evanjeliu pripomína, že je potrebné hľadať aj duchovné bohatstvo. Ježiš pozná také zaujatie životom, ktoré nás neodťahuje od ničoho potrebného, ale naopak vytvára z nášho života hospodárstvo, ktoré nás napĺňa, z ktorého nielen žijeme, ale ešte viac žijeme preň. Toto hospodárstvo života ale nepozostáva len z vlastnenia vecí, ale ešte viac z duchovných hodnôt, ktoré nám dávajú aj správne videnie tých materiálnych. Ak Ježiša dnes akýsi anonymný poslucháč požiadal, aby mu pomohol v usporiadaní dedičstva, tak z Ježišovej reakcie vyplýva, že dedičstvo môže skĺznuť len do mŕtveho majetku. Viac by sme sa mali starať o duchovné dedičstvo, duchovné hodnoty, ktoré sme tiež po niekom zdedili - po predchodcoch, po rodičoch, po učiteľoch, po dobrých priateľoch. Toto dedičstvo pre nás predstavuje tiež aj určitý záväzok - máme ho nielen pre seba ale aj pre iných. Aj my ho raz odovzdáme tým čo prídu po nás. Na to by sme nemali zabudnúť.

Pretože majetok, aj ten duchovný, pokiaľ by sme ho chápali len na svoju vlastnú spotrebu, pokiaľ by sme nechápali aj ako dedičstvo, ktoré máme znásobiť, sa minie, odumrie a vlastne sa stane márnosťou.

Vo vedomí si tohto biblického, kresťanského, Kristovho zorného uhlu pohľadu konfrontoval sv. Pavol toto chápanie s gréckou kultúrou. Ona vznikla z určitých duchovných hodnôt. Vznikla aj z náboženských predstáv o dobre a zle, o tom, čím má človek naplniť svoj život. Pavol tento kultúrny grécky svet neprišiel zrušiť, ale ho chcel pretvoriť. Pretože tomuto svetu v tých časoch už tiež hrozilo, že sa uzavrie sám do seba, do toho čo vytvoril, že si bude využívať vlastné pohodlie, výdobytky svojej kultúry. Vieme, že osobitne rímska ríša potom aj zahynula na tento sklon k pohodlnosti, k užívaniu si. Pavlovo posolstvo teda znelo: hľadajte to, čo je hore, myslite na to čo je hore, nie na to čo je na zemi.

Oblečte si nového človeka, ktorého sa snažte stále obnovovať. To je výzva aj pre nás. Aby sme aj my smelo kráčali dejinami tohto sveta a prinášali to dedičstvo, ktoré nám Kristus zanechal.

arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet