Najsv. Kristovho Tela a Krvi
1 Kor 11, 23 - 26
Autor: Viliam Arbet
Niekedy aj medzi kresťanmi počuť názor, že sviatok Kristovho Tela a Krvi je takým sviatkom, ktorý už dnešnému človeku veľa nehovorí. Uctiť si Krista z určitého zorného uhla pohľadu, meditovať ho ako eucharistiu odtrhnuto od života je pre mnohých niečo nečasové. Ide práve o to, či chceme Krista meditovať bez ohľadu na realitu nášho života, odtrhnute, či chceme prežiť pred eucharistiou len pár vznešených posvätných okamihov, alebo chceme tým sviatkom dosiahnuť aj niečo viac.
Ak v sa v stredoveku veľa hovorilo o Krtistovom tele, treba si uvedomiť, čo znamenala v biblických časoch, aj v gréckej filozofickej tradícii reč o tele, v istom zmysle v opozícii oproti duchu. Že sa jednalo o konkretizovaný život človeka, na rozdiel od abstraktného pojmu človeka. Telo znamenalo život s jeho konkrétnymi prejavmi, potrebami. To mal na mysli svätopisec ak hovoril o tom, že božie slovo sa telom stalo - teda stalo sa konkrétnym človekom.
Ak sa okrem tela v názve dnešného sviatku zdôrazňuje aj Kristova Krv, tak ona nám naznačuje Kristovu zraniteľnosť - tým, že sa vydal medzi nás, stal sa aj zraniteľný, pre niekoho možno sa stal slabým Mesiášom, zraniteľným. Keďže On to ale robil zámerne, robil to preto, aby sa mohol s nami ľuďmi stretnúť, tak potom môžeme vedieť, že ani jeho rany ho neumenšili v jeho Mesiášskom poslaní. Práve naopak - on nás vykúpil cez svoje rany, svojou krvou, svojou zraniteľnosťou. Tá krv okrem toho akoby chcela naznačiť aj jeho príbuznosť s nami ľuďmi, príbuznosť až pokrvného charakteru - Kristus sa stal nám podobný vo všetkom okrem hriechu - hovorí apoštol Pavol.
Kristus sa stal človekom, a obetoval svoje telo za nás, aby vstúpil do kontaktu s nami. Aby vstúpil do nášho sveta. A rovnako aj my - konkrétni ľudia z tela a krvi sme sa stali pre neho dôležitými. On vždy nanovo sa otváral pre konkrétneho človeka, ktorý stál pred ním. Nechal ho vstúpiť do svojho života. A niečo podobné sa deje aj vo chvíli sv. prijímania. Aj tu nás necháva vstúpiť do svojho života, hoci sa zdá, že opak je pravdou, že my ho prijímame. No práve v tom je to tajomstvo svätého prijímania, že on prijíma nás, otvára sa pre náš reálny konkrétny život a tým ho aj lieči.
arbet.viliam@orangemail.sk