Homília - 19. 7. 2009

Dnešné omšové čítania sa ešte raz venovali problematike duchovných pastierov, ich postavenia v spoločenstve veriacich. Spomínali sa nároky kladené na duchovné povolanie, zároveň ale sme počuli aj o Ježišovej starostlivosti o svojich najbližších spolupracovníkov. Aby sa nezabudlo, že aj oni sú len ľudia, majú svoju dušu a svoje vlastné problémy a otázky.

Starozákonný prorok Jeremiáš v dnešnom čítaní spomína, že k úlohe pastiera patrí aj - spájať, zjednocovať. Spájať a zjednocovať nie je jednoduché. Spomenul som si na rozprávanie jedného kamaráta, ktorzý žartovne opisoval, ako u nich doma prebiehala každoročná zabíjačka. Keďže bol považovaný rodinou za učeného mešťana, nezverili mu žiadnu praktickú úlohu, ale pri celej akcii mal dohliadať na dobrú náladu. Hovorieval, že pri zabíjačke u nich často prichádzalo k rôznym hádkam, pri ktorých sa rýchlo menili rôzne vzájomné koalície. Chvíľu držal niektorý člen rodiny s jedným, o chvíľu už s niekým iným. Onedlho  sa vzájomné koalície znovu zmenili a keď sa už rozhádal každý s každým a nevedeli ako ďalej, vtedy sa s výčitkou pozreli na neho, pretože on mal na starosti dobrú náladu. Vtedy v ich pohľade cítil výčitku, že zlyhal. Hovoril, že večer sa cítil unavený, ako po tej najťažšej robote.

Možno tento trochu úsmevný, ale pravdivý príbeh nám pripomenie, že zjednocovať a spájať nie je práve jednoduchá úloha. Úplne dokonalý v tejto oblasti bol len Kristus. Ako spomenul list Efezanom, Kristus dokázal z dvoch urobiť jeden ľud. Z kresťanov, ktorí pochádzali zo židovstva a z kresťanov, ktorí pochádzali z pohanov. Kristus tieto dve protikladné skupiny spojil podobne ako manželstvo spája dvoch rozdielnych ľudí do jedného celku.

Obraz pastiera naznačuje, že je potrebné privádzať ostatných tam, kde je bohatší život. Obrazne povedané  na pastviny skutočného života. Ostatne, toto je úloha nielen duchovného  pastiera, ale aj každého otca. Kráčať pred svojimi podobne, ako kráča vodca svorky, či stáda, hľadať s odvahou cestu k lepšej budúcnosti. Táto úloha vždy zostáva trochu obostretá tajomstvom, nedá sa vykonávať s nejakou alibistickou istotou. vyžaduje  tvorivosť, prezieravosť, ochotu vždy objavovať nové obzory, ku ktorým môžeme kráčať. Úloha pastiera nie je o vypočítavom získavaní nových ovečiek, nových prívržencov.

Kristus sa v dnešnom evanjeliu venuje s osobitnou starostlivosťou aj apoštolom samotným. Exegéti pripomínajú, že celé Markovo evanjelium si všíma Ježišovo povolanie učeníkov, apoštolov, spolupracovníkov Ježiša. Niektorí z nich Ježiša nasledovali pri jeho cestách po Palestíne, iní boli pevne zakorenení v miestnych spoločenstvách a poskytovali Kristovi svoju pohostinnosť na jeho cestách.

Ježišova postava je obostretá v Markovom evanjeliu určitým tajomstvom. Učeníci len postupne  spoznávali, kto je Kristus. Zároveň aj lepšie uvedomovali a prehlbovali svoj vlastný život. Preto ich Kristus pozývaldo ticha. Kristus vedel, že ak sa niekto chce venovať iným, musí najprv lepšie spoznať sám seba, lepšie pochopiť svoj vlastný život. To je aj našou úlohou. V tomto letnom období venovať sa viac aj svojej duši, aby sme potom mohli nájsť cestu aj k tým druhým.
arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet