Homília - 21. 5. 2009

Na záver veľkonočného obdobia cirkev oslavuje dva sviatky, ktoré uzatvárajú Ježišovo tajomstvo. Oba sú určitým finále Ježišovho účinkovania a zároveň predstavujú aj prepojenie medzi ním a nami. Jedná sa o dnešnú slávnosť Nanebovzatia a o desať dní budeme oslavovať Zoslanie Božieho Ducha.

Pri oboch sviatkoch sa nejedná len o Krista, ale aj o povznesenie nás ľudí, našej spoluúčasti na Kristovom Božstve. Nielen Ježiš vystúpil k Bohu, ale spolu s ním aj naša ľudská prirodzenosť je povznesená bližšie k Bohu.

Zároveň si kladieme otázku, ktorá aj zaznela aj od Ježišových súčasníkov na inom mieste Jánovho evanjelia. Nebolo by lepšie, keby Kristus ostal dlhšie s nami ľuďmi, keby nám ukázal riešenie našich problémov, jasne určil smer nášho putovania? Prvá cirkev, apoštoli očakávali blízky príchod Krista, stretnutie s ním, uzavretie dejín sveta a príchod božieho kráľovstva. Namiesto božieho kráľovstva ale - ako to ktosi príkro vyjadril - prišla cirkev, inštitúcia, ktorá udržiava nádej na Ježišov druhý príchod - nie už skorý, ale ten po dlhých dejinách na konci časov.

Už v Písme čítame Ježišovu odpoveď na otázku jeho odlúčenia - ak neodídem, nepošlem vám iného zástancu, Božieho Ducha. Inými slovami, Kristovo odlúčenie nám pripomína, že my sami máme rásť, posúvať sa v živote ďalej. Nemáme sa spoľahnúť, že to Kristus urobí za nás. Ak by Ježiš nespravil tento krok, mohli by sme dopadnúť ako tie deti učiteľov, ktoré sa až natoľko spoliehajú na postavenie svojich rodičov, že sa sami prestanú učiť. Je to síce príklad trochu pritiahnutý za vlasy, ale vypovedá niečo, čo súvisí s dnešným sviatkom.

Dnešný sviatok je okrem toho poznačený niekdajšou dobovou predstavou o komunikácii s božím svetom. Kristus podľa nej vystupuje do neba na oblaku, badať rozloženie sfér vplyvu: nebo - sféra božia, zem - sféra ľudská a podsvetie patriace zlým bytostiam, ďalej tam počujeme o možnosti priamej komunikácie s božím svetom za pomoci anjelov, odetých do bieleho rúcha. Naša predstava o Bohu je komplikovanejšia a namáhavejšie hľadáme miesto pre Boha v dnešnom svete poznačenom prírodovedeckým poznaním.

Napriek všetkým rozdielom, ktoré panujú medzi vtedajším a našim dnešným pohľadom na svet, môžeme aj v tomto sviatku objaviť jadro, ktoré sa vzťahuje aj na nás, na dnešný svet. Aj dnes ostáva našou ľudskou úlohou hľadať lepší svet, ktorý bude trochu viac rešpektovať vyššie hodnoty, hľadať pravdu, dobro, krásu. Aj naďalej platí to, čo je naznačené aj v dnešnom evanjeliu - že to vyššie nemáme hľadať len kdesi vysoko nad nami, ale máme sa obzrieť okolo nás, hodnoty božieho kráľovstva máme hľadať okolo nás, spolu s inými ľuďmi, v dialógu s nimi. Aj nám platí trochu tá výčitka - mužovia, čo stojíte a hľadíte do neba. Ježiš, ktorý bol vzatý sa vráti, ale my zatiaľ máme svet pripraviť na jeho príchod, pretvoriť ho v duchu jeho slov.

arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet