Dnes je 23.11.2024    meniny má: Klement Prihlásiť
title teoforum

MOJA EURÓPA

MOJA EURÓPA Nemecko

Nemecko

Verzia pre tlač VERZIA PRE TLAČ

Homília - 11. 1. 2009

Krst Krista Pána
Iz 42, 1 - 4, 6 - 7
Autor: Viliam Arbet
V dnešný sviatok si pravdepodobne nielen tzv. kresťanskí laici, ale aj mnohí teológovia lámu hlavu nad otázkou, prečo prijal Ježiš krst v Jordáne, aký mal tento krst zmysel. Porovnanie s naším krstom ukáže, že sa jednalo o niečo odlišné. Ježišov i náš krst spája len symbol obmytia vodou a myšlienka nového začiatku. Ale aj v tomu sú značné rozdiely. Ježiš bol bez hriechu a preto jeho krst nemohol znamenať obmytie z previnení. Mohol ale naznačiť jeho solidaritu s hriešnikmi, ktorá sa prejavovala v celom jeho účinkovaní. Zakiaľ čo ostatní kňazi sa snažia deklarovať svoju domnelú, či skutočnú spravodlivosť tým, že sa odlišujú od hriešnikov, že sa im v istom zmysle vyhýbajú, pre Ježiša predstavovali práve hriešnici privilegovanú skupinu. Pre nich osobitne bol Mesiášom, Spasiteľom. Ich osobitne pozýval do novej spoločnosti, búral hranicu, ktorú ľudstvo od nepamäti stavalo medzi domnelou spravodlivosťou a jej opakom. Pre Ježiša táto hranica nejestvovala. On vedel, že medzi tzv. spravodlivými sú mnohí, ktorí sa pretvarujú, a naopak medzi hriešnikmi sa nájdu ľudia, ktorí sú vo svojej podstate dobrí, možno len im v živote chýbalo určité šťastie, ktoré ostatní mali. „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí."

V tejto oblasti by nám nezaškodilo poučiť sa od Ježiša. Práve toto predvčerom pri svojej návšteve Slovenska zdôraznil pražský biskup Václav Malý, ktorý pripomenul, že my kresťania by sme sa nemali báť chodiť ani na tzv. vartu, ktorá je vopred stratená - teda venovať sa aj ľuďom, u ktorých nie je skoro žiadna nádej na úspech, na ich obrátenie, na to, že ich získame pre cirkev. Pripomenul tiež, že kresťanstvu primárne nejde o morálku a o sviatosti, ale o hlbšie hodnoty a tie by sme mali hľadať.

Keď ďalej porovnáme náš krst s Ježišovým, môžeme povedať, že náš krst predstavuje začiatok života s Kristom a s cirkvou. Preto sme krstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Pre Ježiša bol krst pravdepodobne symbolickým začiatkom mesiášskeho pôsobenia. V čom toto pôsobenie spočívalo? Z dnešných čítaní to najlepšie naznačuje prvé, starozákonné, z knihy proroka Izaiáša. Tzv. Druhoizaiáš už po návrate zo zajatia hovorí, že príde boží služobník, Mesiáš, ktorý nastolí právo a spravodlivosť. Stane sa to inak, ako by sme čakali. Boží služobník, spasiteľ, Mesiáš, Pomazaný nepríde ako mocnár, ktorý právo a spravodlivosť nastolí silou. Boží služobník podľa Druhoizaiáša prinesie spravodlivosť nie mocou, krikom, násilne, proti našej vôli, ale naopak. To mesiášske bude znamenať nový svet, nové obzory. Ako zdôrazňovali už izraeliti, mesiášska doba bude dobou premeny. To čo človek pokladá za uzavreté sa príchodom mesiášskeho času zrazu otvorí, a naopak to, čo sa nám zdá byť otvorené, neuzatvorené, nezahojené sa naopak uzatvorí. Práve preto, že to bude iné ako by sme čakali, príchod spásy väčšina neprivíta s potleskom. Mesiáš, Spasiteľ nebude ani nejaký divotvorca, ktorý za nás vyrieši naše problémy. Na jeho náuku budú skôr čakať iba ostrovy. Teda, nebude mnoho tých, ktorí budú čakať spásu, skôr len ostrovy tých, ktorí sú rozptýlení vo väčšine. Pretože väčšina sa skôr spolieha na iné hodnoty, na jednoduché definície, návody, jasné odlíšenie od tých druhých. A predsa až tá mesiášska spravodlivosť, až to spasiteľské právo, nie násilná, ani kúzelnícka spravodlivosť, otvoria oči slepým, oslobodia neslobodných, ukážu nám svetlo vtedy, keď sedíme v temnotách.

Ježiš Kristus pri krste v Jordáne začal túto Mesiášsku činnosť. On počas celého svojho života dokázal, že hlas z neba, ktorý pri jeho krste povedal „toto je môj milovaný syn počúvajte ho", nezaznel nadarmo. Aj keď my ľudia sme sa o správnosti jeho cesty presvedčili až na jej konci - pod krížom, keď aj my sme premožení jeho príkladom ústami vojaka zvolali: naozaj tento bol boží.

Nech nám preto nechýba odvaha vydať sa po tejto ceste za ním. Tak, aby sme ani my v živote nehľadali to, čo nás nábožensky či národnostne odlišuje od tých druhých, ktorí nie sú pokrstení, alebo rozprávajú inou rečou, ale aby sme aj my hľadali to, čo aj dnes všetkým ľuďom prináša pravdu, spravodlivosť, nový život. K tomu nech nám pomáha Ježišov i náš krst.

arbet.viliam@orangemail.sk

Homília - 12. 9. 2010

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 9. 2010

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

Homília - 29. 8. 2010

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

Homília - 8. 8. 2010

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

Homília - 1. 8. 2010

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

Homília - 18. 7. 2010

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

Homília - 11. 7. 2010

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 5. 7. 2010

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

Homília - 4. 7. 2010

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

Homília - 27. 6. 2010

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13
e-mail: info@teoforum.sk © 2004 - 2012 Teologické fórum | Design Q7