Homília - 1. 11. 2008

My kresťania chápeme dnešný sviatok ako zadosťučinenie všetkým tým svätým mužom a ženám, ktorí v cirkevnom kalendári nedostali svoj vlastný osobitný deň úcty. Keďže je ich mnoho, nie je to ani technicky možné. Ale v dnešný deň nejde len o oslavu vyvolených božích služobníkov a služobníc. Dnešný sviatok je skôr sviatkom celej cirkvi, je aj sviatkom našej radosti.

Grécke slovo ekklesia znamená sväté zhromaždenie, vyvolený ľud a naznačuje dôležitosť povolania do svätého spoločenstva. Do spoločenstva s Kristom sme povolaní krstom, ktorým sme sa prihlásili ku Kristovi, k Pánovmu pomazanému, k Mesiášovi. Ak povieme, že do tohto spoločenstva patríme od krstu, treba dodať, že sa nejedná o fyzický okamih krstu, či a kedy bol niekto pokrstený, účastný krstného rituálu. Skôr ide o odhodlanie vložiť svoj život na misku váh spolu s Kristom. Ide o odhodlanie spojiť svoj život s osudom kresťanstva, ako nositeľa Kristovej veci v tomto našom svete.

Môžeme sa spýtať, či sme boli takýmto krstom pokrstení? Či sa snažíme porozumieť Ježišovi a či je pre nás poznanie Krista skutočnou perlou nášho života. Či sme ochotní podľa tohto poznania - napriek našej slabosti a hriešnosti - aj konať. Áno aj hriešnosti, pretože aj keď je cirkev posväcuje každého svojho člena, zároveň ju tvoríme chybujúci, hľadajúci a hriešni ľudia. Posväcovať by nás mala snaha obrusovať hrany svojich nedokonalostí, snaha učiť sa žiť spolu s inými.

Aby sme lepšie pochopili toto naše postavenie, k tomu nám cirkev dnes ponúkla čítanie z knihy Zjavenia sv. Jána a Ježišove blahoslavenstvá. Kniha Jánovho Zjavenia dnes ponúka radostnú víziu svätého spoločenstva, ľudí, ktorí svoj odev vyčistili v Kristovej Krvi. (Tento obraz zároveň naznačuje drahosť nášho vykúpenia). Podľa Jána, aj keď v našom svete ešte panuje smrť, nedokonalosť a hriech, predsa už máme v Kristovi účasť na novom povolaní, ktoré nám dáva silu nielen zápasiť s našimi zlými sklonmi, ale v konečnom účtovaní aj spolu s Kristom premôcť smrť.

Evanjeliové blahoslavenstvá predstavujú na jednej strane prísľub, ale zároveň sú aj výzvou. Ježiš hovorí, že do božieho kráľovstva sa dostanú chudobní, smútiaci, hladujúci. Nemá na mysli sociálne skupiny, či spoločenské triedy. Vie, že rovnostárska spoločnosť nie je možná; vie, že rozdiely medzi ľuďmi vždy budú. No pre Boha a jeho hodnoty sú otvorení tí, ktorí sa nespoliehajú na majetok, na zábavu či pokrmy tohto sveta. Je to veľká výzva aj pre nás, aby sme nerozdeľovali a nehodnotili ľudí podľa povrchných kritérií. Blahoslavenstvá nám hovoria, že božie povolanie k pravde, dobru, láske a spravodlivosti by pre nás malo byť viac, ako všetky povrchné hodnoty sveta, lebo ony napriek svojmu lesku nedávajú skutočný život. Záleží na nás, na správnom rebríčku hodnôt, aby o našom živote nerozhodovalo to vedľajšie, čo v istom zmysle môžeme užívať, používať, ale zároveň ako prvoradé by sme mali hľadať to, čo naozaj môže nasýtiť a potešiť naše srdce, našu dušu.

Vtedy aj my budeme patriť k spoločenstvu svätých, aj keď možno ešte nie navonok dokonalých. Vtedy aj my pomôžeme trochu k lepšej budúcnosti našich obcí, i celej našej spoločnosti.

arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet