Homilia - 19. 10. 2008

Prekvapením môže byť už starozákonný text proroka Izaiáša, v ktorom prorok za Pánovho pomazaného označuje Kýra, kráľa Peržanov. Takýto význam prikladá človekovi, ktorý pravdepodobne o Bohu Izraelitov nemal ani potuchu. Svedčí to o tom, že Izraeliti svoju vieru a postavenie svojho národa vedeli dávať do súvisu s ostatnými národmi sveta. Na jednej strane nechceli splynúť, no zo svojej viery si nebudovali nejaké uzavreté ghetto. Verili, že Boh môže pôsobiť aj cez človeka iného náboženstva, inej viery.

Veď aj ostatné národy stvoril Boh, chaos a popletenie národov nastalo až neskôr vplyvom nejednoty, ktorú naznačovala stavba babylonskej veže a potopa. Boh ale ľudstvo nenechal v chaose, ale cez Izraelitov dáva svetu nádej - znamenie nového Svätého mesta božej spravodlivosti. Boh použil Kýra, kráľa cudzej ríše k tomu, aby toto sväté mesto, Jeruzalem mohlo ešte raz povstať. Boh môže použiť aj toho, kto celkom nerozumie jeho plánom.

No a Kristus v dnešnom evanjeliu pri otázke platenia dane cisárovi, neodmietol jednoznačne ani cisára a svetskú moc, ktorá v očiach Izraelitov zatieňovala božiu moc. V Ježišovej odpovedi sa primárne nejednalo o chytrosť, s akou otupil ostrie rafinovanej otázky. Ježiš neodpovedal podľa očakávania farizejov, ktorí chceli presne zadefinovanú odpoveď. Ježiš toto chytráctvo zmietol s odpoveďou - dávajte Bohu, čo je božie a cisárovi, čo je cisárovo. Dôležité bolo, že Kristus s nimi nechcel vstúpovať do nezmyselného konfliktu, namiesto toho im ponúkol dialóg. Ponúkol im otázku: čo patrí Bohu a čo človekovi, cisárovi?

To je vlastne otázka spravodlivosti. Ježiš spravodlivosť neprišiel zrušiť, ako sa niekedy mylne nazdávame, ani ju nenahrádza láskou. Na otázku čo je spravodlivé dať Bohu a čo človeku - aj my máme hľadať našu odpoveď. Odpoveď na túto otázku sa dá nájsť len v dialógu s inými a v dialógu s Bohom.

Ako som v úvode spomínal, Ježišove odpovede nás neupokojujú, ale nás nútia premýšľať. V istom zmysle Ježišove otázky boli dôležitejšie ako jeho odpovede. Asi by sa snažil znepokojiť aj nás, keď podliehame pokušeniu spraviť si z jeho slov ospravedlnenie pre našu servilnosť moci. V cirkvi sme už mnohokrát tieto Ježišove slová zneužili na kolaboráciu s jestvujúcou mocou. A nerobili sme to nerobili z túžby po spravodlivosti, ale preto, že to bolo pohodlné. Aj sme sa naučili rozdeliť si skutočnosť na svet a Boha a plynulo lavírovať medzi týmito dvoma pólmi skutočnosti. Držali sme sa Boha, pretože nám to v živote pomáhalo stáť na mieste, bolo to pohodlné a ešte ako bonus sme mali aj nádej na pokračovanie života. A držali sme sa aj cisára, pretože to poskytovalo pokoj, bezpečnosť a pohodlie. Ježiš by dnes asi spochybnil tento náš zabehnutý alibizmus.

Neklamme sa. Je by nedorozumením odvolávať sa na Ježišove slová v túžbe po pohodlnom živote. Som presvedčený, že Ježiš by aj nás dnes nútil pýtať sa. Pýtaj sa čo znamená v súčasných podmienkach života dať Bohu to, čo mu patrí. Pýtaj sa ako a prečo, čo tým Boh sleduje. Pýtaj sa, o čo dnes Bohu ide. A rovnako sa pýtaj, čo v dnešných podmienkach znamená dať cisárovi, štátu, či rôznym anonymným štruktúram to, čo im patrí. Pýtaj sa ale aj tu prečo. Nezabudni pritom na spravodlivosť pre Boha a pre ostatných ľudí.

Milí priatelia, Ježiš neprišiel preto, aby nám pohodlne vyriešil všetky naše otázky a problémy, aby nám dal odpoveď na naše chytrácke otázky. Prišiel skôr preto, aby nám niektoré dôležité otázky znovu pripomenul. Buďme mu za to vďační a snažme sa aj my kráčať po ceste spravodlivosti.