Homília - 28. 9. 2008

Moderný človek na začiatku novoveku - podobne ako Izraeliti v dnešnom prvom čítaní - často vyčítal Bohu nespravodlivé konanie. Keďže v staroveku a v stredoveku ľudia na Boha prenášali všetku zodpovednosť za to, čo sa vo svete dialo, zákonite sa museli neskôr pýtať, ako je to s utrpením nevinných, spravodlivých či detí. Prečo Boh - dobrý stvoriteľ dopúšťa aj ničím nezaslúžené utrpenie spravodlivých a nevinných.

Na začiatku novoveku sa človek rozhodol zobrať zodpovednosť za stav sveta do svojich vlastných rúk. Už sa nechcel spoliehať na Boha, lepší svet budoval svojimi vlastnými rukami. No zatiaľ ani jeden z jeho pokusov sa neskončil úspešne, nastolením raja na zemi. Naopak - aj tie najlepšie úmysly skončili často v pekle ešte väčších neľudskostí a nespravodlivostí. Napoleonské vojny, fašizmus, komunizmus, súčasné novodobé nespravodlivosti - za tým všetkým je utrpenie miliónov nevinných ľudí. Za to všetko už dnes nemôžeme viniť Boha, lebo my určujeme chod tohto sveta.

Aj nám sa naša výčitka Bohu vrátila naspäť. aj nás sa dnes Boh pýta slovami proroka: A nekonáte skôr vy nesprávne? Je zrejmé, že áno; ale čo s tým? Je možné odstrániť zo sveta utrpenie? Nájdeme raz také usporiadanie spoločnosti, v ktorom nikto nebude trpieť? Asi nie. Bolo by ale chybou, keby sme začali konať nezodpovedne, keby sme zabúdali na iných, na trpiacich. Dnešný hodový sviatok aj liturgické čítania dnešnej nedele nám pripomína potrebu reči o Bohu, viery v neho, ktorá na nespravodlivosť nechce zabudnúť. Aj keď niekedy je to len o nádeji. Boh chce, aby sme robili pre dobro všetko, čo je v našich silách. Boh nám dáva šancu nového začiatku, šancu vždy znovu sa s nádejou pozerať do budúcnosti. Viera jej pre nás rezervoárom nádeje, aby sme vládali pozerať sa do budúcnosti.

Jeden z najmodernejších súčasných teológov J. B. Metz pripomína, že vždy bude aj utrpenie, ktoré nás presahuje, ktoré sa nedá odstrániť. Je to napr. utrpenie spôsobené smrťou, nezmyselnou bolesťou, nezaslúžené utrpenie, utrpenie ako neblahé dedičstvo predošlých generácií, utrpenie tých, ktorí sú zabudnutí, porazení - ktorí sa nenesú na vlne úspechu, ale upadli do zabudnutia. Tieto utrpenia neodstráni ani to najlepšie usporiadanie spoločnosti, ani tá najmodernejšia technika. Aby sme zoči voči tomuto utrpeniu nerezignovali, aby sme ho nezačali prehliadať, k tomu je potrebná nádej, ktorú nám dáva viera. K tomu je potrebný pohľad aj poza hranice nášho času, pohľad na spásu, ktorá pre nás otvára nádej na riešenie všetkých bolestí. To nám dáva silu, aby sme si pred utrpením, ktoré nevieme odstrániť, nezaborili hlavu do piesku. Potreba spásy nám pripomína, že aj s týmto utprením je potrebné niečo robiť. Minimálne prejaviť spoluúčasť, spolucítenie.

Metz pripomína, že Ježiš podľa teológie po svojej smrti na kríži zostúpil k zosnulým. A nemusíme to chápať mytologicky, skôr ako Ježišovo ponorenie sa do „mora" ľudskej bolesti a trápenia. Ježiš svojim zmŕtvychvstaním dal tomuto aj minulému utrpeniu nádej na spásu. Podobne sviatok sv. Michala archanjela symbolizuje zápas božích mocností s tým temným, čo je v nás ľuďoch, čo si nesieme ako naše neblahé ľudské dedičstvo.

Dnešné evanjelium nám pripomína, že nie je možné sa vyvliecť z našej ľudskej viny. Hranica medzi dobrom a zlom neprechádza mimo nás, ale cez nás. Farizeji za čias Ježiša si snáď mysleli, že sú spravodliví. Preto im Ježiš povedal podobenstvo o dvoch synoch, z ktorých jeden deklaroval svoju spravodlivosť, ochotu konať dobro, ale skutky mu chýbali, pretože si bol až príliš istý svojou spravodlivosťou. Pozitívne vyznieva skôr ten druhý, ktorý sa k dobru ani nehlásil slovom, zlom bol poškvrnený, ale nakoniec našiel v sebe ochotu konať skutky dobra.

Milí priatelia, pripomínaní spásy nechceme zutekať zo sveta, naopak, kresťanstvo nás vracia naspäť do bolestnej reality sveta. Konfrontuje naše úmysly a skutky s realitou. Snaží sa, aby sme neustrnuli v nejakej falošnej ilúzii. Kresťanstvo sa snaží demaskovať naše skutočné úmysly a otvoriť nás viac pre realitu. Prosme pri dnešnej sv. omši aby sme túto spomienku, ktorá nás niekedy aj bolí, dokázali v našom živote niesť a odpovedať na ňu skutkami.

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet