Homilia - 13. 4. 2008

Milí priatelia.

Nedeľa dobrého pastiera upriamuje našu pozornosť na duchovné povolania. V reči pastierskych civilizácií obraz pastiera a stáda naznačoval učiteľa a jeho žiakov. Takýmto dobrým učiteľom bol predovšetkým Kristus, no zároveň sa stal mierkou, príkladom pre nás všetkých.  Počuli sme ako apoštol Peter, prvý a najdôležitejší zo všetkých kňazov, pastierov a učiteľov, zhromaždeným zástupom kázal o Kristovi. Ohlasovanie evanjelia, kazateľská činnosť je základná činnosť duchovných pastierov. Asi nám pripadá samozrejmé, že kňaz pri liturgii káže. Predpokladáme, že ho to naučili v škole, že je to základom jeho profesie.

Druhý vatikánsky koncil ale nehovorí o kňazstve ako o profesii, skôr  o povolaní, ku ktorému je pozvaný na základe krstu každý veriaci, nielen kňaz. Medzi kňazom a ostatnými veriacimi nie je nejaký bytostný rozdiel vo viere. Ak povieme, že kňaz patrí Kristovi, môžeme povedať, že každý veriaci má aspoň trochu patriť Kristovi. Kňaz sa má snažiť posväcovať svoj život a zároveň má zostať verný svetu, v ktorom žije, no to je aj úloha každého veriaceho. Každý sa má starať o duchovnosť svojho života a duchovnosť života tých, ktorí žijú pri ňom.

Čo je v nás teda kňazské vo všeobecnosti? Ako môžeme svoju duchovnosť prehĺbiť? Teológovia, napr. Karol Rahner, hovoria, že to duchovné Boh vložil do nás, do nášho vnútra, my sme pozvaní tomu vyjsť v ústrety, mať o to záujem. Skúsenosť s duchovnom, ktorá sa prejavuje v každom človeku, iste potrebuje aj podnety zvonka - my ľudia žijeme spolu s inými ľuďmi a aj naše skúsenosti pomeriavame so skúsenosťami iných. A je prirodzené, že človek, ktorý má osobitnejšiu skúsenosť s Bohom, môže takúto skúsenosť vyjadriť aj za iných - práve v  duchovnej oblasti sa prejavuje, že sme blížnymi iných ľudí.

Skúsenosť Boha nám naznačovala a naznačuje niečo, čo nás presahuje. Vyjadriť takúto skúsenosť za iných a súčasne prepájať duchovné skúsenosti rôznych ľudí je úlohou proroka a (tak trochu aj) kňaza. Človek však musí o skúsenosť s Bohom zápasiť. Voľakedy to bol zápas proti nesprávnym bohom, proti nesprávnej viere, neskôr zápas proti nepriateľom Boha, nepriateľom viery,  dnes je to skôr duchovný zápas so zmýšľaním, ktoré sa až príliš spolieha na vedecké poznatky a každú oblasť života sa snaží rozumovo vysvetliť (aj keď samotní „apoštoli" vedy priznávajú, že všetko sa  pravdepodobne vysvetliť nebude dať, vždy zostanú aj oblasti, ktoré budú zahalené tajomstvom).

Zápasiť o takúto skúsenosť je úlohou nielen tých, ktorých k tomu viaže sviatostné kňazstvo, ale všetkých, ktorých k tomu vyzýva ich krst. Nanovo vypovedať takúto skúsenosť s Bohom jazykom dnešného sveta. Vypovedať, ako to, čo nazývame Bohom, ovplyvňuje naše životy, naše hľadanie, našu cestu. Je namáhavé vypovedať takúto skúsenosť slovami, no v prvom rade je potrebné vypovedať ju svojím životom. Tak ako poslucháči apoštola Petra v Jeruzaleme museli zaujať stanovisko ku Kristovi, tak aj my sme k tomu vyzývaní v našom živote.

arbet.viliam@orangemail.sk