Homília - 16.7.2023

Úvod do liturgie

Dnes slávime 15. nedeľu liturgického obdobia cez rok. V čítaní zo Starého zákona počujeme proroka, ako vyslovuje presvedčenie, že tak ako dážď zúrodní zem, s rovnakou istotou nevyjde naprázdno Božie slovo. Podľa dnešného úryvku evanjelia Ježiš prirovnáva pôsobenie Božieho slova zrnu na poli, ktoré môže byť premárnené, ale zväčša prinesie až nečakane veľkú úrodu. V druhom čítaní apoštol Pavol hovorí o prepojení ľudí s prírodou, s celým stvorenstvom, ktoré sa spolu s nami rozvíja od utrpenia cez mnohé skúšky až k svojmu oslobodeniu, vykúpeniu.

Homília

O médiách je dlhodobo známe, že prinášajú skôr zlé veci ako dobré, lebo správy o zlých veciach, či už sú to autonehody, prírodné nešťastia alebo kriminálne prípady, vraj „predávajú“ (ľudí priťahujú správy o nešťastiach a škandáloch). 

Aké správy nám prináša Ježiš, keď podľa úryvku z Matúšovho evanjelia hovorí o siatí obilného zrna a jeho raste? Ježiš spomína štyri možnosti, čo sa stane so zrnom. Niektoré zrná padnú na kraj cesty, iné na skalnatú pôdu, ďalšie do tŕnia, a napokon ďalšie zrná padnú do dobrej zeme. Zdá sa, že tri štvrtiny zrna vyjdú nazmar a len jedna štvrtina prinesie úrodu. Možnosti, ktoré spomenul Ježiš, sú 3:1, ale to neznamená, že chce šíriť zlé správy. Zlé možnosti si treba všímať a počítať s nimi, ale omnoho viac máme si všímať možnosti dobré a nimi sa nechať povzbudiť.

Ježišovo rozprávanie nebolo pre poľnohospodárov, aby ich vystríhal pred nepozorným siatím. Jeho rozprávanie bolo podobenstvo, teda predstava prenesená z poľnej činnosti na to, čo Ježiš nazýval kráľovstvo, prípadne nebeské kráľovstvo: „Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca“ (Mt 13,19). Tak Ježiš charakterizoval ľudí, ktorí dlhý čas počúvali slovo pre svoj život, ale nikdy ho nepochopili. Ako ďalšiu možnosť spomenul ľudí, čo sa vedia nadchnúť ako malé deti, ale keď nastanú problémy pre slovo, končia a odpadávajú. Ako tretiu zlú možnosť spomenul Ježiš tých, u ktorých denné starosti a rôzne lákadlá udusia slovo, takže zostanú bez úrody. Štvrtá možnosť, ktorú Ježiš spomenul, sú ľudia sťa dobrá pôda, ktorá prináša úrodu v rôznom množstve a veľkosti.

V Ježišovom podobenstve je siatie zrna obrazom šírenia slova. Slovo je tu synonymom pre myšlienku, názor či inšpiráciu. Keďže sa očakáva úroda, nejde o hocijaké slovo, nejde len o informáciu, tobôž nie zábavku, ale performáciu, pre-formovanie, pozitívne premenenie. Formuje nás všeličo – udalosti, skúsenosti, výchova, vzdelanie, vzťahy, tiež spôsob ich spracovania. Súčasná kultúra je najmä vizuálna, zameraná na prenos obrazov rôznej podoby. Kultúra, v ktorej žil Ježiš, bola zameraná na audio, na počúvanie. Poznatky sa šírili a možné pre-formovanie sa dialo hovorením a počúvaním, nie samotným dívaním. Počúvanie, načúvanie viac ako dívanie podporuje myslenie. Židovské náboženstvo bolo postavené na počúvaní. Slovami „počuj Izrael“ začína modlitba, ktorú sa pravidelne modlia veriaci Židia (Dt 6,4). Výzva „počuj“ v 6. kap. knihy Deuteronómium pokračuje výzvou „budeš milovať Pána, svojho Boha“ a zároveň sa poslúchnutie tejto výzvy chápe ako ovocie skúsenosti s Bohom, ktorý „ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva“ (Dt 6,12). Boh Izraelitov nebol ideou, predstavou filozofov, o ktorej sa dá diskutovať, ale silou, oslovujúcou skutočnosťou, ktorá sa ako skutočnosť prejavila tým, že dávala otrokom zažiť reálne vyslobodenie.

Slovo, ktoré spomína Ježiš, je každá múdrosť, každý poznatok, ktorý človeka obohacuje (prináša úrodu), ale aj uzdravuje a oslobodzuje, a na najvyššej úrovni je slovom i činom, ktoré človek zažíva ako oslovenie, ako podanie ruky od Pána, svojho Boha. Preto sa v našej náboženskej reči slovo prinášajúce úrodu, prinášajúce pre-formovanie, temer vždy spája s prívlastkom slovo Božie. Ak chceme vytvoriť kráľovstvo teda priestor dobra a krásy ako alternatívu k ne-kráľovstvu, k chaosu, biede a úpadku, ktoré často zažívame v osobnom i spoločenskom živote, tak nevenujme až takú pozornosť správam a javom negatívnym, a najmä neprepadajme strachu a znechuteniu z toho všetkého, ale venujme svoju pozornosť správam a javom úrodným, obohacujúcim. Tieto pozitívne správy a javy však nehľadajme v médiách, ale v našich životoch, našich skúsenostiach.

Každý z nás vie pomerne rýchlo vymenovať, čo nás ťaží, čo sa nám nepáči. Možno by sme vedeli pomenovať aj tie skaly, okraje ciest a tŕnisté kríčky, v ktorých sa postrácali zrnká mnohých našich dobrých túžob, nápadov a podnetov. Robím niečo preto, aby som tie pozitívne oslovenia a podnety videl, zachytil a chápavo si ich osvojil? Viem oceniť, čo mi prináša radosť a viem si to chrániť aj uprostred problémov a ohrození? Neutekám od svojich denných starostí, ale sa im ani nepoddávam? Napokon, čo robím, aby som v sebe a okolo seba pripravil pôdu, ktorá prinesie dobrú úrodu?

Nie je vôbec náhoda, že Ježiš prirovnal kráľovstvo, zmysluplný, obohacujúci život práve úrode obilného zrna. Dočítal som sa, že z jedného zrnka raže vyrastie klas so 40 zrnkami, v prípade pšenice je to asi 50 a u jačmeňa 60 zrniek, ktoré sú zrelé na žatvu. V krajinách, kde pestujú najmä ryžu, im prinesie rastlina ryže, vzídená z jedného zrnka, až 3000 zrniek. Všeličo v našom živote, v našej spoločnosti i cirkvi vysychá, dusí sa a stráca, ale nenechajme sa tým znechutiť, neprepadajme obavám a pochybnostiam! Bohatá úroda už dozrieva a čaká na nás, aby sme si to všimli a vedeli sa poďakovať.