Osudy hrdinov filmu „Sissi“

(Inšpiráciou k napísaniu tohto textu bolo vysielanie v rakúskom rozhlase Ö1 dňa  20. 2. 2011 o činnosti organizácie „Menschen für Menschen“ /Ľudia pre ľudí/, ktorú založil v r. 1981 rakúsky herec Karl Heinz Böhm.)

Azda nieto na Slovensku a v Čechách človeka, ktorý by nevidel slávny rakúsky film o živote habsburskej kráľovnej Elizabeth – ľudovo nazývanej Sissi. Tento film z roku 1955 patrí v Rakúsku do série tzv. zlatého fondu – Heimatfilme – filmov o histórii a kultúre vlastnej krajiny.

Pretože ide o svetoznámy kráľovský pár – Franza Jozefa II. a jeho manželku – dostal sa tento film i do povedomia ľudí žijúcich vo všetkých krajinách niekdajšej habsburskej monarchie. Film bol zároveň akoby štartovacou dráhou dnes už svetoznámej rakúskej herečky Romy Schneider. I keď sa táto herečka neskôr už nikdy nechcela s úlohou, ktorú vo filme stvárnila identifikovať – vyčítala jej gýčovitosť a silný rozprávkovo-romantický nádych namiesto reálneho obrazu historických faktov, bol to práve tento film, ktorý ju preslávil a vďaka jej perfektným znalostiam francúzštiny ju čoskoro katapultoval medzi najznámejšiu hviezdu francúzskej kinematografie. Jej meno je dnes spájané s velikánmi francúzskeho filmu – Alainom Delonom, Michelom Piccolim, Yvesom Montandom a mnohými inými. Filmy, v ktorých hrala, sú dnes klasikou. Rozprávajú verným jazykom o živote doby, v ktorej boli nakrútené. Sú to psychologické rozbory situácií a konfliktov, do akých sa človek počas svojho života dostáva. Nastavujú zrkadlo spoločnosti, morálke, myšlienkovému svetu, poodhaľujú zákulisie rôznych udalostí, nazývajú veci správnym menom, sú prejavom civilnej odvahy a vyjadrujú sa k témam, ktoré sú z akýchkoľvek dôvodov (často hlavne kvôli predsudkom) tabu.

Romy Schneider stvárňuje geniálnym spôsobom všetko to, čo človek prežíva na základe osobných kríz, nech už mali pôvod vo výchove, v prostredí či v čomkoľvek inom. Cítiť z nej človeka, ktorý viac než po sexe túži po podstate bytia – po láske. Cítiť z nej človeka utekajúceho sám pred sebou, schovávajúceho sa v ulite samoty a alkohole, keď sa bojí vyjsť na verejnosť každodennosti z bezvýchodiskových, komplikovaných, často neriešiteľných  situácii. O kvalite jej hereckých výkonov a filmov, v ktorých hrala, existujú dnes trvalé a definitívne vyjadrenia celosvetových expertov na kinematografiu. Ja sa k takým vôbec neprirovnávam, to, čo teraz píšem, je výrazom môjho subjektívneho názoru umocneného lektúrou odborných publikácií. Napriek úžasným výkonom v takých kvalitných filmoch mala však Romy Schneider – vidiac z dnešného pohľadu – strastiplný život, ktorý skončil predčasne za doposiaľ neobjasnených okolností. Po rozchode s mužmi, s ktorými žila, venovala všetku svoju lásku a energiu výchove jediného syna Dávida. Keď však tento syn ako štrnásťročný v roku 1981 náhle tragicky zomrel, Romy sa dostala do ťažkého psychického rozpoloženia, z ktorého sa už nikdy poriadne nevymanila. Zomrela nečakane v roku 1982 po predávkovaní liekov spolu s koktailom alkoholu. Či to bola smrť dobrovoľná alebo náhodná, zostane navždy nezodpovedanou otázkou...

O druhom hlavnom protagonistovi filmu Sissi – Karl Heinz Böhmovi, ktorý stvárnil vo filme jej manžela Franza Jozefa II., v porovnaní s tým, čo sa všetko popísalo o Romy Schneider, vieme toho podstatne menej. Na jednej strane už nikdy nevytvoril žiadnu významnú hereckú rolu, i keď hral ešte dlhé roky v mnohých filmoch. Na druhej strane, i keď bol trikrát rozvedený a z týchto manželstiev má 5 detí, nebol jeho život nikdy natoľko vystavený škandálom, aby sa o ňom muselo písať. Napokon sa po skončení hereckej kariéry začal venovať činnosti, ktorá je síce veľmi záslužná a nasledovaniahodná, avšak takýto druh činnosti nie je vo všeobecnosti vyhľadávaný médiami. Média potrebujú stále niečo písať, poukazovať, stále musia niekoho a niečo vyhľadávať, vymýšľať, no a to, čo sa najlepšie predáva, je žiaľ dnes spojené až príliš často so škandálmi, sexom a podvádzaním, drogami, alkoholom... Žiaľ.

Pred tridsiatimi rokmi navštívil Karl Heinz Böhm Etiópiu. Videl obrovskú biedu, hlad, hlavne však smäd. Viac ako dve tretiny národa nemali vtedy prístup k čistej pitnej vode. Je to fenomén, ktorý si tu v Európe ani nedokážeme predstaviť. Karl Heinz Böhm si pri návšteve krajiny uvedomil, že by týmto úbožiakom mohol pomôcť, keby boli aspoň nejaké peniaze na zaplatenie ľudí a prístrojov na hĺbkové vrty a budovanie studní. Čo pri návšteve Etiópie videl, zanechalo v ňom hlboké stopy, nedokázal sa zbaviť pocitu nečinnosti v konfrontácii s toľkou biedou. Po návrate z Etiópie ho pozvali ako hosťa do nemeckej televíznej show: „Wetten, dass...“ (Vsaďte sa, či...) V tom vystúpení informoval televíznych divákov presvedčujúcim zapáleným tónom o naliehavosti pomoci Etiópčanom. Vo všetkých nemecky hovoriacich krajinách je Karl Heinz Böhm známym a rešpektovaným hercom. A tak si dovolil vysloviť domnienku – tip – že sa staví, že z divákov, ktorí sa na živé vysielanie pozerajú, sa nenájde ani len každý tretí, kto bude ochotný prispieť finančným darom na pomoc Etiópčanom. Ako sa neskôr ukázalo, skutočne to nebol ani len každý tretí divák, ktorý niečo daroval. Televízne spoločnosti dokážu totiž dosť presne odhadnúť sledovanosť ich programov. Avšak napriek tomu ľudia poslali viacej ako 2,1 miliónov nemeckých mariek. Na tú dobu to bola neuveriteľne vysoká čiastka peňazí. To mu dodalo úžasnú odvahu a inšpiráciu. Vybral sa do Etiópie a začal stavať studne. Odvtedy tam zostal. Založil organizáciu „Menschen für die Menschen“. Zamiloval sa do Etiópčanky Almaz, oženil sa s ňou, majú dve deti. Dnes na staré kolená (je ročník 1928) žije v Salzburgu. Avšak minimálne štyrikrát do roka cestuje do Etiópie, aby dohliadol na to, akým spôsobom sú použité peniaze, ktoré naďalej pre pomoc Etiópii zháňa. Dnes totiž táto organizácia zredukovala počet ľudí, ktorí majú nedostatok pitnej vody z dvoch tretín na jednu tretinu. Peniaze sú proporcionálne rozdeľované – jednak na výstavbu studní, ale i na vzdelávanie a školstvo, na medicínu, infraštruktúru, sociálnu činnosť, poľnohospodárstvo a na organizácie dohliadajúce na ochranu práv žien, aby neboli zneužívané a nútené na obriezky.

Relácia o Karl Heinz Böhmovi ma dnes veľmi potešila, i keď som o jeho činnosti už dávno vedel. Zároveň však vo mne evokovala tieto myšlienky a úmysel k napísaniu tohto textu. Poznám veľa katolíckych kňazov, ktorí by na adresu Karl Heinza Böhma povedali: „Ten človek žije zmysluplný život, je na ňom vidieť Božie požehnanie“. A na adresu Romy Schneider by možno dodali: „Ako žila, tak zomrela:“ Viem, o čom hovorím, viem, ako často odchádzam z kostolov, počúvajúc moralizujúce kázne kňazov. Tento názor nezdieľam. Moja predstava o Bohu je predstava milujúceho Otca, ktorý nás vždy žehná a vždy nám chce pomôcť.

Karl Heinz Böhm našiel zmysel života v pomoci chudobným ľuďom. Romy Schneider našla zmysel života v hereckej činnosti. Karl Heinz Böhm oslovil svojim dielom tisíce Etiópčanov. Romy Schneider oslovila svojim umením možno milióny ľudí. Nastavila im v perfektne stvárnených úlohách akoby zrkadlo: Pozrite, takto žijeme – nemali by sme radšej niečo zmeniť, aby život na zemi bol  lepší? Ak by boli na celom svete len chudobní, nemal by im kto pomáhať. Všetkým by sa darilo rovnako. Ak však tí, ktorým sa darí finančne a materiálne podstatne lepšie, budú mať jemné srdce ochotne sa deliť a pomáhať, bude sa dariť všetkým lepšie. Chudoba má veľa tvárí. Myslím však, že chudoba ducha, samota, opustenosť uprostred sveta, v ktorom je prebytok všetkého a zároveň nedostatok lásky – je oveľa horšia než chudoba materiálna. Romy Schneider na takúto chudobu poukazovala a v úlohách, ktoré akceptovala, ju stvárnila tak živo a realisticky, že nikoho, kto videl jej filmy, nenechá ľahostajným. Koľkí slávni spisovatelia či hudobní skladatelia mali podobne ako Romy Schneider ťažký a strastiplný život a o koľkých vieme, že svoj život ukončili sami dobrovoľne. Napriek tomu nám pre celé generácie a ľudstvo zostali ich jedinečné a výrečné diela, ktoré i po dlhých rokoch inšpirujú a nabádajú ľudí k plnšiemu a hodnotnejšiemu životu.

Vďaka Romy Schneider. Vďaka Karl Heinz Böhm. Film Sissi vás dal dohromady, vaše životné posolstvá sa stali prameňom múdrosti a ukazovateľmi správnej cesty do budúcnosti.