Neuznávať biskupov?

18. decembra 2010 uverejnili všetky rakúske médiá informáciu o výzve rakúskych laikov, ktorá bola adresovaná pápežovi a všetkým rakúskym biskupom. V novinách Die Presse vyšiel článok: „Hrozba katolíkov. Laici sa dožadujú práva spoluúčasti pri voľbe biskupov. V prípade odmietnutia vyzývajú k neposlušnosti.“ (Die Presse, 18.12.2010,18.)

Laické katolícke organizácie sa konečne dožadujú práva spoluúčasti. Nechcú už viac tolerovať menovanie biskupov bez spolurozhodovania cirkevného ľudu. „Obsadenia biskupských stolcov, ktoré neboli vopred odsúhlasené miestnym cirkevným spoločenstvom nemajú podľa našich vedomostí  platnosť“, povedal Herbert Kohlmaier, člen laickej iniciatívy, v utorok 17. decembra pri tlačovej konferencii. „Je to tak obrovský protiklad k tradícii a evanjeliu, že sa pápež pohybuje v teréne, na ktorom stráca právomoc a prístupnosť“ – pokračuje Kohlmaier. Presne na toto chce táto laická organizácia upozorniť pápeža spolu s ďalšími iniciatívami ako sú: „Wir sind Kirche“ (My sme cirkev), „Pfarrerinitiative“ (Iniciatíva farárov) a „Priester ohne Amt“ (Kňazi bez úradu). Ak by náhodou na túto rezolúciu neprišla z Vatikánu žiadna reakcia, „budeme to považovať za tichý súhlas s tým, že naše argumenty sú správne“ – pokračuje ďalej Kohlmaier. Doslov: „Ak sa však pápež k tomu nevyjadrí, budeme z toho usudzovať, že buď nemá žiadne argumenty, alebo že je taký arogantný, že nepovažuje za nutné odpovedať katolíkom, ktorí si robia starosti ohľadom budúcnosti poslania cirkvi.“ Ak by však  k tomu naozaj došlo, vyzývajú iniciátori tejto rezolúcie ku kolektívnej neposlušnosti a zároveň k tomu, aby boli centralisticky zvolení biskupi považovaní za „neplatne zvolených“ a ako takí boli ignorovaní. Tieto štyri reformné iniciatívy sa na formulácii tejto rezolúcie dohodli pri spoločnom stretnutí v novembri. Dôvod na to im dalo nedávne, posledné menovanie biskupa v Eisenstadte, pri voľbe ktorého neboli rešpektované požiadavky laických veriacich. 

Pápež bude musieť odôvodniť rozhodnutie 

Reformné iniciatívy majú mnoho dôvodov pre spoluúčasť cirkevnej bázy pri voľbe biskupa. Na jednej strane hovorí za spoluúčasť laikov cirkevná tradícia – v prvých dvanástich storočiach to bolo samozrejmé. Na druhej strane je táto požiadavka zároveň i vyjadrením platného cirkevného práva. „Prajeme si obrátenie, správnejšie však povedané – návrat k biblickým fundamentom“ – hovorí Hans Peter Hurka z iniciatívneho hnutia „Wir sind Kirche“. Táto iniciatíva žiada, aby sa zaviedol pri voľbe biskupa model „diecézneho konkláve“”. Prostredníctvom farského zhromaždenia, farských rád a dekanátskych konferencií by mal byť vypracovaný tzv. trojitý návrh voľby nového biskupa ako výsledok týchto troch zoskupení a ich návrh má byť potom  odoslaný na posúdenie pápežovi. Ak by však pápež tento trojitý návrh odmietol, musí ho odôvodniť. Až potom môže dôjsť k opakovaniu diecézneho konkláve.

Pri príležitosti blížiacej sa voľby nového biskupa v Graz-Seckau rozdává iniciatíva „Wir sind Kirche“ poštové karty, tzv. „Steiermark-Card“, na ktoré majú veriaci (laici) napísať mená kandidátov na post biskupa a tieto karty majú potom odoslať rakúskemu nunciovi. Herbert Bartl z organizácie „Priester ohne Amt“ prisľúbil plnú podporu tejto iniciatíve, zároveň však zdôraznil: „Pretože táto iniciatíva vychádza zdola, obávam sa, že nie je možné očakávať prílišnú ústretovosť zhora.“ Kohlmaier k tomu dodáva: „Cirkev sa nikdy nezmení, ak v nej podobne ako v incestsystéme budú prevracať strany kníh vždy len tí istí ľudia“. Varuje ale predtým, aby kvôli tvrdohlavosti a namyslenosti hierarchov nezatrpkli a nerezignovali hlavne tí veriaci, ktorí sú aktívni a chceli by niečo zmeniť...  

P.S.

Pretože som členom iniciatív: „Wir sind Kirche“ a taktiež  „Priester ohne Amt“ prikladám osem bodov, ktoré tieto iniciatívy predniesli na tlačovej konferencii 17. decembra 2010 vo Viedni:

1. Chceme rešpektovať každého človeka a dať takto možnosť každej katolíčke i katolíkovi, aby sa slobodne vyjadrili.

2. Chceme nechať zaznieť hlas miestnej cirkvi a tento hlas postaviť ako protiklad v prípade diktátorského hlasu z Vatikánu.

3. Nejde nám o to, aby sme len kritizovali, ale aby sme poukázali na možné riešenia a východiská z krízy a tým šírili nádej.

4. Chceme, aby sa i v cirkvi prejavovali prvky demokracie.

5. Chceme ukázať veriacim a tiež hierarchii, že spoločná voľba biskupa je v cirkvi možná.

6. Chceme, aby sa stala cirkevná hierarchia dynamickou, aby začala brať vážne hlasy veriacich žien i mužov a aby konečne pristúpila na dialóg.

7. Chceme zlepšiť meno cirkvi v spoločnosti hlavne tým, že i cirkev prevezme  konečne demokratické štruktúry.

8. Berieme vážne biblickú tradíciu, cirkevné dejiny (hlavne prvých dvanásť storočí) a berieme vážne i všetkých ľudí, ktorým záleží na osude cirkvi a angažujú sa za jej rozvoj. Okrem toho vieme, že cirkevné právo je na našej strane. Reformy požaduje nielen mnoho cirkevných právnikov, ale i zoskupenia veriacich v Nemecku a Švajčiarsku.