Pripojte sa k Európskej občianskej iniciatíve Tax the Rich!

Na obidve tieto zlá dôrazne upozornil Jorge Mario Bergolio, arcibiskup v argentínskom Buenos Aires, krátko potom, ako sa stal pápežom Františkom. Vo svojej exhortácii už v roku 2013 Evangelii gaudium (Radosť evanjelia) podrobil kritike hlavného vinníka: neoliberálny kapitalizmus. Pápežova kritika vychádzala z kritiky kľúčových negatívnych dôsledkov neoliberálneho kapitalizmu: chudoby, vylučovania chudobných zo spoločnosti, nárastu miery nerovností a degradácie životného prostredia. O dva roky pozdejšie v encyklike Laudato Si  (Buď pochválený: O starostlivosti o náš spoločný dom, 2015) František  zdôrazňuje  úlohu štátu pri ochrane životného prostredia a v boji proti klimatickým zmenám.

V sociálnej encyklike z roku 2020 Fratelli tutti (Všetci bratia) sa sprostredkovane vracia ku kritike dnešnej podoby kapitalizmu a opätovne akcentuje úlohu štátu pri presadzovaní sociálnych práv a pri eliminovaní nerovností. Prečo pápež opätovne zdôrazňuje úlohu štátu pri riešení obidvoch ziel? Pretože: „Nemôžeme sa viac spoliehať len na slepú moc a neviditeľnú ruku trhu“ (EG, čl. 204).

Napriek tomu značná časť cirkevného spoločenstva ignoruje obidve zlá a žije tak, akoby sa nič nedialo. Sotva sa to dá pochopiť. Takmer každý deň sú informácie o dôsledkoch klimatických zmien hrozivejšie. Pred dvoma dňami mnou otriasla štúdia, ktorá analyzovala, prečo v septembri 2023 Zem vibrovala deväť dní bez toho, aby niekde došlo k obrovskej sopečnej činnosti. Vedci napokon záhadu rozriešili. Seizmické signály, ktoré sa šírili od Arktídy po Antarktídu, spôsobila 1200 metrová hora, ktorá sa vplyvom topenia ľadovcov, ktoré ju podopierali, zrútila do jedného z fjordov v Grónsku. Topenie ľadovcov bolo spôsobené klimatickými zmenami.

Druhým zlom, ktoré sa nezmenšuje, ale naopak zväčšuje, sú rastúce nerovnosti. Medzinárodná organizácia OXFAM, ktorá každoročne publikuje Správu o globálnom bohatstve (Global Wealth Report) v r. 2024 uviedla, že piati najbohatší ľudia na svete v minulom roku zvýšili svoje bohatstvo od roku 2020 o 114 percent, na 869 miliárd dolárov. V predhovore tejto správy americký senátor Bernie Sanders napísal: „Nikdy v histórii tak málo ľudí nevlastnilo tak veľa. Nikdy predtým v histórii ľudstva nebola taká nerovnosť v príjmoch a majetkoch. A nikdy predtým sme nevideli takú bezprecedentnú úroveň chamtivosti, arogancie a nezodpovednosti zo strany vládnucej triedy.“

Ani Európa nie je rovnostárska. Nerovnosť v rozdelení bohatstva v Európe je vyššia, akoby sme čakali: 10% najbohatších ľudí na kontinente vlastní 67% bohatstva, zatiaľ čo dolná polovica iba 1,2%. Chudoba alebo sociálne vylúčenie vlani na Slovensku ohrozovalo 888-tisíc obyvateľov. A okrem príjmovej chudoby, žijú ľudia v energetickej chudobe, v environmentálnej chudobe, v dopravnej chudobe, či v jednej z najhorších podôb chudoby: bez domova.

Je načase prijať nové opatrenia, ktoré by mieru nerovností zmiernili. Jedným z nich by malo byť zdanenie nadmerného bohatstva. Medzi dvoch najbohatších ľudí na svete patria Elon Musk a Jeff Bezos, ktorí platia ročne daň pohybujúcu sa od 0% po 0,5 % z ich bohatstva. Na vrcholnej schôdzi G 20 v júli 2024 v Brazílii predstavil francúzsky ekonóm Gabriel Zucman  (jeho komentár bol nedávno v Pravde) správu o zdaňovaní bohatých, v ktorej navrhol 2% daň z bohatstva nad úroveň osobného bohatstva 1 mld USD na globálnej úrovni. Tento zámer sa nedostal do záverečnej deklarácie z Ria, ale je príkladom ako postupovať. Keby sa zaviedla daň z bohatstva v EÚ napríklad na úrovni 5%, odhaduje sa, že daň z majetku, ktorá by sa dotkla len 2 až 5% európskych multimilionárov, by priniesla do európskeho rozpočtu viac ako  286.5 mld eur ročne.

Práve o takejto dani z bohatstva je „Európska iniciatíva občanov Tax the Rich“ (Zdaňme bohatých!). Čo je Európska iniciatíva občanov? Je to spôsob, ako sa aktívne podieľať na tvorbe politík EÚ. Ak iniciatíva získa 1 miliónov podpisov občanov z celej EÚ, Komisia bude musieť rozhodnúť o adekvátnych opatreniach, napríklad prijať nové právne predpisy EÚ.

Európska občianska iniciatíva „Tax the Rich!“ vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla európsku daň z nadmerného bohatstva. Táto daň by bola príspevkom k vlastným zdrojom Únie a príjmy z nej by umožňovali posilniť a stabilizovať európske politiky environmentálnej a sociálnej transformácie, financovať boj proti zmene klímy a nerovnostiam a pomohli by  spravodlivejšie rozdeliť náklady týchto politík na občanov EÚ.

Je škoda, že slovenská spoločnosť sa k tejto iniciatíve pridáva iba váhavo. Agenda Františka je blízka tejto iniciatíve. Keby bol občanom EÚ, určite by ju podpísal a vyzval ostatných, aby ho nasledovali.